Please download to get full document.

View again

of 29
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.

1. ročník, 2014, 3. číslo Bratislava VIA CULTURA; Inštitút pre kultúrnu politiku ISSN

Category:

Arts & Culture

Publish on:

Views: 12 | Pages: 29

Extension: PDF | Download: 0

Share
Related documents
Description
1. ročník, 2014, 3. číslo Bratislava VIA CULTURA; Inštitút pre kultúrnu politiku ISSN VIA CULTURA INŠTITÚT PRE KULTÚRNU POLITIKU Kultivovaná slovenská kultúrna politika je kľúčom
Transcript
1. ročník, 2014, 3. číslo Bratislava VIA CULTURA; Inštitút pre kultúrnu politiku ISSN VIA CULTURA INŠTITÚT PRE KULTÚRNU POLITIKU Kultivovaná slovenská kultúrna politika je kľúčom k modernej národnej identite a európskej úrovni myslenia. Kultúrny kyslík, 1. ročník, 3. číslo Bratislava VIA CULTURA; Inštitút pre kultúrnu politiku Cultural Oxygen Publikuje VIA CULTURA; Inštitút pre kultúrnu politiku Redakčná rada Erhardt Busek Jacek Purchla Jiří Stránský Michal Prokop Péter Inkei Tomáš Janovic Marián Amsler Michal Ditte Pavlína Fichta Čierna Redakcia Magdaléna Vášáryová Martin Katuščák Jana Oslancová Grafická úprava: Barbora Bírová 2 Obsah Haluz Anketa...5 Sem s tým brandingom, dočerta!... 7 Prečo chceme, aby sme boli slávni?...10 Cestovná horúčka za naše Skleněné a zlaté oči EHMK Dýchanie, spánok, jedlo, festival Desiate výročie v Martine...19 Víkendová rodinná pohoda...20 Štatistika - náš Rubikon...21 Stop stopeniu stopnutia...22 Malý a veľký národ...23 Slovakiana po kúskoch...24 Monitoring...25 Slovník Editoriál Už Lenin tvrdil, že všetko je o ľuďoch. Tentoraz mu musím dať za pravdu. Za všetko môžeme my. A všetko môžeme aj zmeniť. Nepotrebujeme sa dohadovať s Európskou centrálnou bankou, presviedčať spojencov v NATO, vytvárať prácny konsenzus na rokovaniach s Európskou radou, kopať do Čechov, aby nezavadzali. Nie. Prezentovať slovenskú kultúru a Slovensko v zahraničí invenčne a moderne nám nikto nemôže brániť. Ani Putin so zeljonymi mužikmi, ani Islamský štát. A predsa bezmocne rozhadzujeme rukami, že si nás zase pomýlili so Slovinskom a na otázku, ktorý z našich spisovateľov dostal Nobelovu cenu, krčíme ramenami. Ani Cikker so Suchoňom sa neudomácnili na zahraničných pódiách tak, ako Janáček a Martinů. A to nepotrebujú dobrých prekladateľov, len vzbudiť záujem. Tu sme, v Karpatoch! a ozvena sa nám vracia. Dospela som k záveru, že všetkému je na vine nedostatok ambícií celej našej spoločnosti a malý dvor, na ktorom sa všetci poznáme. A preto Slováci, ktorí majú to nešťastie, že zdedili ambície v rodine, musia odísť preč. A chudáci, ktorí zostanú so svojimi ambíciami na dvore, sa ponoria do bezodnej depresie a ignorantstva, ktoré im pomáhajú znášať našu nevšímavosť. Ale my v IKP nestrácame nadhľad a najmä humor. Stále sme presvedčení, že ako súčasť EÚ, NATO, OECD, Schengenu, V4, sa pomaly, ale isto zmeníme na prajný kultúrny národ a dokonca sa aj k tej nobelovke dopracujeme. Masaryk tvrdil, že na takúto radikálnu zmenu potrebujeme 20 rokov zmenu jednej generácie. Sociológovia dnes tvrdia, že to nie je také jednoduché, aj keď sa všetko zrýchľuje. Mýty, stereotypy, tzv. národné vlastnosti si efektívne odovzdávame v rodinách. Na zmenu vraj potrebujeme 60 rokov tri generácie. No, optimizmus, priatelia, jeden a kúsok generácie už máme za sebou. Magda Vášáryová 4 Haluz Pohostinný ako Slovák? Kedysi, ešte pred vstupom do EÚ, sme na vtipnej pohľadnici propagovali našu vychýrenú pohostinnosť. Podľa prieskumu Svetového ekonomického fóra o desaťročie neskôr sme sa ocitli medzi buranmi najhrubšieho zrna. Aspoň to o nás tvrdia zahraniční turisti. Zaujímavý a užitočný sebaklam. S vľúdnym úsmevom ponúkame cudzincovi halušky a valašku ako suvenír, no v skutočnosti sme tomu odkundesovi do halušiek napľuli a valaškou by sme ho najradšej ovalili po tej jeho hotentotskej kotrbe. Čo nás otravuje a čo to vlastne melie? Nech sa naučí poriadne rozprávať, po našom. Náš odpor voči cudziemu, inému, je zrejme programovo vštepovaný v rodinnom zápecí už od útleho veku a asi sa ho tak skoro nezbavíme. Súdiac podľa krčmových rečí doma. A ako sa prezentujeme za prahom našich dverí? Minule nejaký Vinco, presvedčený, že jeho oplzlým rečiam v lietadle rolujúcom na tom Švechate nik nerozumie, nás, Slovákov, reprezentoval tak, že sme si priali, aby to lietadlo radšej spadlo, lebo zahriaknuť a upozorniť ho sa nikto z nás, Slovákov, Čechov, Poliakov, Ukrajincov, teda tých, ktorí dobre rozumeli, neodvážil. Vinco bol majster sveta. Jeho odkaz je však jednoznačne - hovorím si, čo chcem, robím si, čo chcem, majte ma všetci viete kde. Skrátka, slovenské chápanie slobody, kultúrnosti a dobrých mravov. Martin Katuščák Anketa Má význam prezentácia slovenského tradičného folklóru v zahraničí? Inými slovami, má valaška s fujarou ešte budúcnosť? Túto otázku sme položili slovenským inštitútom v zahraničí. Tu sú ich (ne)odpovede: Slovenský inštitút v Paríži Žiadna odpoveď Slovenský inštitút v Budapešti Žiadna odpoveď Slovenský inštitút v Berlíne Žiadna odpoveď Slovenský inštitút vo Varšave Žiadna odpoveď Slovenský inštitút vo Viedni Áno... Holanďania prezentujú svetu dreváky a veterné mlyny, Škóti gajdy a kárované sukne, Bavori kožené bermudy a operené klobúčiky,... my máme valašky, a fujaru... (Alena Heribanová, skrátené) Slovenský inštitút v Moskve Slovenský inštitút v Prahe Slovenský inštitút v Ríme Žiadna odpoveď Nepýtali sme sa Žiadna odpoveď Ďalej sme požiadali ľudí zo zahraničných inštitútov pôsobiacich u nás, aby na základe svojich skúseností zhrnuli ich pohľad na to, ako je alebo ako by mala byť prezentovaná slovenská kultúra, aké sú silné a slabé stránky a príležitosti. Som na Slovensku viac ako jeden rok a môj prvý dojem je, že Slovensko, stále naviazané na slávnu minulosť, sa pokúša otvoriť svetu. Na jednej strane máte prestížne festivaly ako sú Bratislavské hudobné slávnosti. Na druhej strane sa na slovenskej kultúrnej scéne objavujú nové festivaly ako napríklad Bratislava Design Week a Bratislava Art Festival. Spolupráca s európskymi a medzinárodnými kultúrnymi inštitúciami, prítomnými na Slovensku, z roka na rok rastie, ale širšie publikum očakáva medzinárodné festivaly nielen v Bratislave, ale aj v ďalších mestách na Slovensku. Bola som veľmi pozitívne prekvapená, že na Festivale divadiel Strednej Európy, ktorý sa konal v Košiciach, privítalo obecenstvo talianske predstavenie s veľkou zvedavosťou. Antonia Grande, Taliansky kultúrny inštitút 5 V 2009 sme predstavili v spolupráci s MK SR virtuálnu platformu pre Slovensko na propagáciu kultúry po anglicky aj po slovensky na Kultúrnom portáli (Slovakia Cultural Portal), ktorého technickú platformu a štruktúru vymysleli Visiting Arts v Británii. Podstatu a vývoj svojej kultúry paralelne so Slovenskom propagovali napríklad Nórsko, Slovinsko, Vietnam či Japonsko. Mal rôzne sekcie pre film, literatúru, hudbu, výtvarné umenie či folklór, spolu informáciami o dejinách a aktuálnom dianí. Napríklad informácie o plánovaných hudobných festivaloch spolu s kontaktnými údajmi. Portál slúžil laikom i odborníkom a mal asi štvrť milióna návštev ročne. Spolupráca na portáli bola projektového typu a preto projekt skončil. V dnešnej dobe vidím tento druh propagácie ako veľmi perspektívny nielen pre Slovensko. Alena Rebrová, British Council 6 Sem s tým brandingom, dočerta! Aby nás rozpoznávali, aby si nás nemýlili, aby sme niečo znamenali v Európe, vo svete. Tu sme, haló!...ozýva sa sporadicky každé štyri roky z nejakého kúta. Mysleli sme si, že nás prikrývajú Česi a preto nás nie je vidieť. Po dvadsiatich rokoch sme zistili, že sa prikrývame sami. Nemáme nobelovku, a v dnešnom svete halušky a SĽUK nestačia. Prečo sa chceme zviditeľniť? Veď väčšine z nás stačí náš vlastný dvor a naše sliepky, ktoré sa zhŕčia, keď zavoláme. Načo nejaké prehnané ambície? Pýtala som sa na to dvoch ľudí, pre mňa dnes povolaných, každého osobitne, aby spolu so mnou debatovali. Excelentný skúsený diplomat a ambiciózny aktivista, vedúci podobne ambicióznej skupiny Slovákov. Stanislav Vallo a Vladimír Talian. Talian: Bolo veľa pokusov. Štvorlístok, malá veľká krajina, ale všetko to boli typografické alebo kreatívne hračičky, ktoré nevychádzali z prapodstaty Slovenska. Mali sme pocit, že 20. výročie samostatnosti je skvelá príležitosť, možnosť spojiť Slovensko s nejakou identitou a zároveň vyvolať diskusiu o tom kto sme, čo robíme a kam ideme. Toto bol plán. Vallo: manželka, (Miroslava Vallová), ako vedúca oddelenia propagácie slovenskej literatúry v zahraničí, v rámci Literárneho informačného centra, urobila všetko možné aj nemožné, aby sme v roku 2010 získali čestné hosťovanie na 47. veľtrhu detskej knihy v Bologni. Na Slovensku sa v tom období vystriedali vlády. Minister kultúry Rudolf Chmel napísal organizátorom akceptačný list, teda že SR garantuje financie, ale po výmene vlády to musel potvrdiť aj nový minister Marek Maďarič. Trvalo to trochu dlhšie, ale list nakoniec prišiel a my sme hosťovanie získali. Stálo to, ak sa nemýlim, asi 14 miliónov slovenských korún, ale stálo to za to. Jedným z najsilnejších bodov rozsiahlej prezentácie Slovenska bola inštalácia Mateja Kréna v galérii MAMBO, dielo sa volalo Skener bolo vytvorené z cca starých kníh. Podľa môjho názoru nás mohol Krén už dávno reprezentovať na benátskom Bienále, ale to je už celkom iná téma. Talian: Začali sme robiť niečo ako základ brandingu krajiny, lebo doteraz nič také neexistovalo. Prvé, čo sme sa zaujímali, bolo, ako to robia iní. V tom čase urobili branding Švédi a dokončovali Fíni. Bolo to pre nás inšpirujúce, pretože sa ukázalo, že my na Slovensku máme len statickú predstavu. Akože branding - Tatry, lúky, potôčik vizuálne príroda. U nich bol branding dynamickou veličinou. Fíni mali tri kľúčové slová, na ktorých je postavený príbeh Fínska. Predtým úspešne fungovali ako krajina tisícich jazier - statický obraz. Ukázali nám preškrtnutých 1000 jazier a nový vzťah Fínov k vode, akú úlohu zohráva voda v krajine. Chceli sme to urobiť podobne. Hľadali sme podstatu Slovenska a vo výsledku sme skončili na štyroch tézach, štyroch kľúčových slovíčkach: Svojráznosť, rozmanitosť, vynachádzavosť a vitalita. M: Čiže jedným z problémov je, že nemáme dopredu predebatované priority, ktoré by boli dôležité bez ohľadu na to, kto je pri moci? Vallo: Presne. Najmä tá druhá časť vety je podstatná. Bez ohľadu na to, kto je pri moci. Kultúra predsa nemôže byť v područí nejakých politických strán alebo ľudí vo vláde či iných pozíciách. M: Chýba nám v kultúrnej sfére to, čo sme mali dlhodobo v zahraničnej politike? Konsenzus o západnom smerovaní Slovenska? Vallo: V rámci kultúrnej prezentácie v zahraničí také niečo chýba, aspoň zatiaľ. Ale keď som bol zapožičaný na Ministerstvo kultúry po mojom návrate z Ríma, nazrel som do tej kuchyne a tam sa tiež pripravovala nová 7 koncepcia podpory a rozvoja kultúry. Každá vláda ako keby začínala na zelenej lúke. Po návrate na MZVaEZ som si uvedomil, že v oblasti prípravy brandingu táto súčasná vláda konečne nevychrstla s vaničkou i dieťa a zachovala sa istá kontinuita v zložení pracovnej skupiny poverenej riešením tejto témy. M: Jeden problém teda je, že nemáme konsenzus priorít kultúrnej politiky. Druhý je, že začíname vždy od začiatku a tretí problém podľa mňa je, že máme osobnosti, ktoré môžu mať svetový význam, ale hádžeme im my sami polená pod nohy a oni odchádzajú. Napríklad Matej Krén. Talian: Z pohľadu kultúry považujem za najkľúčovejší atribút rozmanitosť. Je postavená na tom, že Slovensko je súčasťou stredoeurópskej kultúry. Zo snahy doterajšej slovenskej prezentácie o odstrihávanie všetkého cudzieho, aby nám tá slovenská kultúra zostala čistá, zostanú napokon len tie bryndzové halušky. Toto sa mi zdalo ako kľúčové na uvedomenie si celého Slovenska. Vždy sme boli historicky súčasťou mnohých celkov a to je v našej DNA a to je vlastne naša hodnota. Svojráznosť akoby obaľuje celý balík emócií a vznikla až na záver všetkých diskusií. Ten pre nás charakteristický prvok svojpomocnosti, solidárnosti, ľudia žijúci v malých spoločenstvách s potrebou prežiť všetky dejinné udalosti aj v našej niekedy krutej prírode. Tak je myslená svojráznosť. M: Ale veď sme boli stáročia jednou z priemyselne najrozvinutejších krajín? Talian: Toto rieši kapitola vynachádzavosť. Nedá sa povedať, že sme boli národ vzdelancov. Tá naša vzdelanosť vychádzala viac z empírie ako z toho, že by sme mali univerzitu. Ale práve prispôsobovanie sa podmienkam, adaptácia globálnych riešení na lokálne pomery, v tom tkvie slovenská vynaliezavosť. V rozmanitosti nachádzame všetko to, čoho sa tak radi zbavujeme a vo svojráznosti nachádzame všetky naše zvyky a stereotypy. Vitalita a vynaliezavosť sú slová, s ktorými môžu komunikovať hospodárske rezorty, ale naša schopnosť prispôsobiť sa a prežiť, je v tom pozitívnom zmysle tiež našou veľmi silnou stránkou. Mali sme pocit, že toto je tá vec, ktorú potrebujeme zdôrazniť. Toto keď dostanú kreatívci, z toho sa dá veľa spraviť. M: Máme kultúrne inštitúty v zahraničí, je ich šesť, ale nemajú jednotné vedenie ani stratégiu. Vallo: To je práve naša dlhoročná ambícia, niečo podobné vytvoriť. Bude sa obnovovať Rada kultúrnych inštitútov, to je potešiteľný bod pre budúcnosť. Len doteraz nebolo jasné, ako by mala fungovať a nepodliehať zmenám na politickej scéne. V rámci môjho krátkeho pôsobenia na MK som mal v gescii dotačné programy EHMK Košice a Pro Slovakia, pričom program 5.1 bol vyslovene venovaný propagácii slovenskej kultúry v zahraničí. Mal som pocit takej menšej živelnosti pri rozhodovaní nezávislých komisií o prideľovaní dotácií, ale na druhej sa odvažujem dúfať, že toto sa vyrieši vznikom nového Fondu pre umenie. Nie je celkom šťastné pracovať v tejto oblasti bez nejakej základnej spoločnej stratégie. Podľa môjho názoru je veľmi ťažké vypracovať jednotnú koncepciu prezentácie. Každý má napríklad diametrálne odlišný názor na ten istý film, výtvarné dielo...takže ako by sme to chceli dať dokopy? Toto prezentovať a toto neprezentovať? Možno by sme mali začať od konsenzu a vytvoriť databázu nespochybniteľných hodnôt, i keď to je trochu patetické, na ktorých sa zhodneme naozaj všetci. Talian: Predpokladali sme, že ministerstvo zahraničných vecí vypíše súťaž pre kreatívcov, kde to, čo sme my napísali, malo byť stvárnené v podobe copytextov, vizuálov, obrazov a tak ďalej. Ale my sme boli rozpustení novým ministrom už predtým, ako sa mala vypísať. Ministerstvo chcelo urobiť za päť päťdesiat kreatívne návrhy a potom to dať reklamnej agentúre a tá za 100 miliónov vylepí billboardy. Takej ceste nerozumiem. Ale mohli si to dovoliť, lebo všetky rezorty už mali iných ministrov. Práve keď som odchádzal, keď sa pripravovala výstava k 20. výročiu samostatnosti. Tá, ktorá mala chodiť po všetkých ambasádach. Klasické klišé. Jeden panel musia byť slovenskí prezidenti, druhý dreveničky. Načo máme vystavovať niekde v Brazílii, že Kováč a Schuster boli prezidenti? Mali sme možnosť predstaviť Slovensko ako vitálnu, rozvinutú krajinu, veď podľa tých hesiel sa to dá krásne spraviť. M: Čím to je, že v Lotyšsku to dokážu, v Estónsku to dokážu a my to nedokážeme? Talian: My sme boli vo Fínsku. Hovorili, že na brandingu robili tri roky, desiatky ľudí. Materiál mal 365 strán, šéfom tímu bol bývalý riaditeľ Nokie. Výsledkom boli aj tzv. misie pre všetky segmenty spoločnosti a toto sme my nerobili. Napríklad pre učiteľov odpoveď na otázky, kam sa za 20, 30 rokov treba dostať a čo treba spraviť. 8 A takto mal každý rezort, každý segment spoločnosti. Materiál mal jednak literárne, ale aj politické kvality. Vallo: Pokiaľ ide ešte o tému brandingu, v súčasnosti má široká verejnosť možnosť zapojiť sa do verejnej diskusie na stránke MZVaEZ. Diskusiu menežuje skupina z Trnavskej univerzity, ktorá na to získala grant. Dúfam, že verejnosť sa do diskusie naozaj výrazne zapojí, som veľký optimista. Mňa fascinuje estónsky príbeh rozvoja toho, čomu sa hovorí kreatívny priemysel. Údajne, tak som to počul, na zasadnutí novej estónskej vlády už pred rokmi dal vtedajší minister kultúry v rámci zostavovania štátneho rozpočtu hlasovať o sume 10 miliónov určených na podporu rozvoja kreatívneho priemyslu. Vraj vtedy nik veľmi nevedel, čo to vlastne znamená, ale všetci zdvihli ruku. Aj preto sú Estónci dnes tam, kde sú. Pred nami. Viete, u nás nevládne niečo, čo by som nazval atmosférou prajnosti. Toľko svetových médií prinieslo správu o aeromobile. Tvorcovia sú predsa naši ľudia z Nitry. Za 20 rokov bádania vyvinuli auto, ktoré má nádherný dizajn a dokáže vzlietnuť, a pravdaže, najmä letieť ďalej. Lenže tu tomu málokto venuje dajakú väčšiu pozornosť, o pozornosti nadšenej ani nehovorím. Neviem prečo, ale táto situácia vo mne vyvoláva pocit už videného: kedysi sme poslali Jozefa Murgaša späť do Ameriky... A teraz nedávno ho v Pravde ktosi dosť výrazne spochybnil. Zaujímalo by ma, z akého dôvodu. naša nešťastná nevšímavosť, ľahostajnosť a v neposlednom rade neprajnosť. Dvaja znalci, ktorí nesedeli spolu a predsa sa ich výpovede nelíšia. Dve rôzne generácie, rôzne životné skúsenosti a rovnaká bezmocnosť. Cieľom prepojenia týchto dvoch rozhovorov nebolo posilniť pocit, že sa aj tak nedá nič urobiť. Len nezačnime zase všetko od začiatku. Ale povedzme si aj úprimne. Okrem pár ambicióznych ľudí náš obraz v zahraničí je nám, väčšine u prdele. A ešte aj to slovo som si musela požičať od Čechov. M. Máme jeden nástroj, ktorý používajú všetky krajiny vo svete na prezentáciu a tou je kultúra. Nemáme Nobelovu cenu za literatúru, hoci sme už vo svojej histórii mali spisovateľov, ktorí boli možno lepší ako Sienkiewicz. Povedzte mi tri body, ktoré nerobíme dobre? Vallo: Ak sa môžem len na chvíľočku vrátiť k tej Nobelovej cene. Zhodou okolností som sa asi pred troma mesiacmi dozvedel zo zahraničného zdroja, prečo ju napríklad nedostal Milan Rúfus, o ktorom sme všetci presvedčení, že by ju dostať mal. Údajne sa vtedy postavili proti Francúzi. Viete za čo? Za jeho báseň Rakvy z Vietnamu. Pardonnez-moi, Monsieur le Ministre... a tak ďalej. Bola to dokonca opakovaná kandidatúra, podporovaná profesormi slovakistiky z celej Európy. Predstavme si situáciu, že by sme sa zhodli na nejakých, povedzme, 10 bodoch nespochybniteľných kultúrnych hodnôt. Obávam sa, že žijeme v takej dobe a spoločnosti, že čokoľvek nespochybniteľné pre 100 ľudí vám bude 101 ľudí opľúvať a napadať. Bohužiaľ. Je to 9 Kultúrno-politický článok Prečo chceme, aby sme boli slávni? Koncom deväťdesiatych rokov bol nitriansky režisér Karol Spišák na divadelnom festivale v zahraničí. Stretol sa so skupinou kultúrnych pracovníkov danej krajiny, ktorí sa ho vypytovali, odkiaľ je. Zo Slovenska, hrdo prehlásil. Slo, Slo...z Ľubľany? Spýtal sa prvý. Nie, blahosklonne odvetil Karol, zo Slo-ven-ska, zdôraznil. Belehrad? Spýtal sa druhý. Nie, nie S-L-O-V-E-N-S-K-O, pritvrdil Karol. Nepočul som, smutne dodal tretí. Slovensko, nahneval sa Karol, Praha!! Jáj, jasné, skvelé...menzel, Hrabal, Kundera...,Havel, jasné. Potešili sa kultúrnici. Tento rádoby vtip Karol rád pridával, keď sme sa pustili do naskrze neplodných debát, čo by malo byť urobené, aby sme boli aj my slávni vo svete. My, slovenská kultúra. Aby sme sa vyrovnali a aby sme dobehli českú, maďarskú, poľskú... doplň podľa preferencií. Ale základnou otázkou je, kto na Slovensku potrebuje, aby sme boli slávni vo svete? Odpoveď je prostá slovenská kultúra to potrebuje. Potrebuje ako soľ konkurenciu, spoluprácu, dialóg s inými kultúrami. Bolo to tak od počiatku kultúrnej histórie slovenského územia a bude to aj naďalej. Veď okrem niektorých mien a projektov, napríklad Matej Krén, ktoré zažiaria, sme ako celok neviditeľní. Sme taký Hopkirk európskej kultúry, ak si ešte niekto spomenie na slávny anglický seriál, v ktorom jeden z detektívov zomrel hneď na začiatku a ako duch pomáhal 45 pokračovaní svojmu kolegovi Randalovi. Preto sa aj jednotlivé talenty ťažko prebíjajú von zo slovenského dvora, uzavretého v nezáujme, rezignácii a pasivite. V tvorení brandingu, imidžu našej krajiny, nech sa to akokoľvek pomenuje, chýba celý jeden dôležitý segment kultúra. Darmo sme svedkami hodinových tirád o našej výnimočnej prírode a vznešených slov, ktorými oplietame náš folklór, je to len prskavka, ktorá zase o chvíľu zhasne. Môžeme písať do politických programov odseky o kultúrnej diplomacii, ale na otázku, kto vypracoval a riadi našu kultúrnu politiku v zahraničí a čo o nej vieme, panuje záhadné ticho. Dlhodobý oficiálny zámer, ktorý vyčítame z Návrhu vecných priorít výskumu a vývoja, schválený slovenskou vládou v roku 2007 s pla
Similar documents
View more...
Search Related
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks