Please download to get full document.

View again

of 32
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.

BANKOVNÍCTVO. Financie a mena 2006/2007. Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Category:

Genealogy

Publish on:

Views: 11 | Pages: 32

Extension: PDF | Download: 0

Share
Related documents
Description
BANKOVNÍCTVO Financie a mena 2006/2007 Úloha bankového sektora v ekonomike VERITELIA -Domácnosti -Podnikatelia -Vláda -Zahraničný sektor BANKOVÝ SYSTÉM -Centrálna banka -Obchodné banky Nebankoví finanční
Transcript
BANKOVNÍCTVO Financie a mena 2006/2007 Úloha bankového sektora v ekonomike VERITELIA -Domácnosti -Podnikatelia -Vláda -Zahraničný sektor BANKOVÝ SYSTÉM -Centrálna banka -Obchodné banky Nebankoví finanční sprostredkovatelia Finančné trhy DLŽNÍCI -Vláda -Podnikatelia -Domácnosti -Zahraničný sektor Banková sústava súhrn všetkých bankových inštitúcií a usporiadanie vzťahov medzi nimi, štruktúra, členenie a vzájomné vzťahy medzi obchodnými bankami a centrálnou bankou, súčasť finančnej sústavy štátu Jednostupňové a dvojstupňové bankovníctvo Jednostupňové bankovníctvo: - funkcie centrálnej i komerčnej banky vykonáva jedna inštitúcia (CB-ŠBČS) - Okrem nej môžu existovať úzko špecializované banky, ktoré sú plne závislé od CB alebo rozhodovacieho centra Jednostupňové a dvojstupňové bankovníctvo Dvojstupňové bankovníctvo: - existencia centrálnej banky (CB) a oddelená sieť komerčných/obchodných bánk, - oddelený výkon funkcií CB od funkcií KB, - charakteristické pre trhové hospodárstvo, - CB neúveruje podnikový sektor, - KB podnikajú za účelom zisku (resp. maximalizujú trhovú hodnotu svojich akcií) v rámci podmienok vymedzených CB História centrálneho bankovníctva Dôvody vzniku CB v minulosti: - úverovanie štátnych financií, - vedenie účtov pre vládu, resp. panovníka, - centralizácia emisie peňazí, - dopyt po inštitúcii zaisťujúcej medzibankový platobný styk Vznik a história komerčného a centrálneho bankovníctva Definičné znaky CB: emisný monopol výkon menovej politiky banková regulácia História centrálneho bankovníctva Najstaršie CB: 1656 založená Sveriges Riksbank (Švédska ríšska banka), 1668 znárodnená, 1697 vystupuje ako CB 1694 Bank ofengland, 1800 Banquede France Spôsoby zakladania CB: premenou niektorej existujúcej obchodnej banky, pridelením práva emisie bankoviek založenie CB ako novej inštitúcie História centrálneho bankovníctva Štáty, kde nie je založená CB: Singapur, Lichtenštajnsko, San Marino, Luxembursko ( do r. 1998), Andorra Currency Board (Menová rada) - emisia domácej meny je závislá na množstve cudzej meny, na ktorú je v pevnom kurze napojená domáca mena. Príliv CM umožní zvýšiť emisiu DM. v r. 1997: Bahrajn, Brunej, Hong-kong, Väčší počet bánk USA Federálny rezervný systém (12 regionálnych federálnych rezervných bánk s pôsobnosťou v určitej časti USA), na čele Zbor guvernérov (7) Funkcie centrálnej banky: Centrálne bankovníctvo A) makroekonomické 1) emisia hotovostných bankoviek a mincí, 2) výkon menovej politiky, 3) výkon devízovej politiky, B) mikroekonomické 1) regulácia a dohľad nad obchodnými bankami, 2) banka štátu, 3) banka bánk, 4) rezprezentáciaštátu v menovej oblasti. Makroekonomické funkcie CB 1. Emisná funkcia/funkcia nositeľa emisnej potility - historicky najstaršiafunkcia - emisia hotovostných (bankovky, mince) na území štátu, Hlavné operácie s hotovostnými peniazmi: -emisia a sťahovanie hotovostných peňazí, -správa zásob peňažných rezerv, -výmena opotrebovaných a poškodených hotovostných peňazí, Ďalšie činnosti: stanovenie NH hotovostných peňazí, rozhodovanie o ochranných znakoch, zabezpečovanie razby a tlače, emisia pamätných mincí,.. Grafická úprava našich bankoviek J. Bubák 2. Funkcia nositeľa menovej politiky Makroekonomické funkcie CB Funkcia nositeľa menovej politiky vyplýva z hlavného cieľa centrálnej banky, ktorý sa plní vykonávaním menovej politiky, t.j. reguláciou úrokových sadzieb, menovej bázy, menových agregátov a prípadne i menového kurzu. účinnosť menovej politiky determinuje stupeň samostatnosti centrálnej banky Makroekonomické funkcie CB Menová politika (MP) súhrn postupov, opatrení a zásad s cieľom dosiahnuť stanovené zámery CB, všeobecne definovaných ako menová stabilita (vonkajšia, vnútorná) prostredníctvom menových nástrojov Členenie MP - expanzívna - reštriktívna Menová politika Časové oneskorenia (time lagy): recognitionlag (výskyt poruchy a uvedomenie si nutnosti zásahu MP), decisionlag (zistenie skutočnosti prijatie konkrétneho opatrenia), intermediatelag (prijaté opatrenie želaná zmena), effectlag (zmena bezprostredného cieľa zmena konečného cieľa) Nástroje menovej politiky Najčastejšie členenie nástrojov menovej politiky: 1. PRIAME NÁSTROJE a. pravidlá likvidity b. úverové limity (kontingenty) absolútne, relatívne c. limity úrokových sadzieb maximálne úrokové sadzby z úverov minimálne úrokové sadzby z vkladov d. povinné vklady e. doporučenia, výzvy, dohody 2. NEPRIAME NÁSTROJE a. diskontné nástroje b. obchody s cennými papiermi c. povinné minimálne rezervy (PMR) d. ostatné (menové swapy, deriváty,...) 2. Funkcia nositeľa menovej politiky Nástroje menovej politiky 1 Priame nástroje (selektívne, adresné, administratívne zásahy CB) pravidlá likvidity (stanovenie štruktúry aktív a pasív) úverové kontingenty -absolútne(max. rozsah úverov KB klienti) -relatívne (max. rozsah úverov KB od CB) úrokové limity (z vkladov, z úverov) povinné vklady (voči štátnym orgánom) doporučenia, výzvy, dohody 2. Funkcia nositeľa menovej politiky Nástroje menovej politiky 2 Nepriame nástroje (trhové nástroje, plošné pôsobenie) 1. povinné minimálne rezervy (2%) zdroje prostriedkov pre hladký platobný styk, 2. operácie na voľnom trhu (obchodovanie s cp) -hlavný nástroj -nástroj na dlhodobejšie riadenie likvidity 3. diskontnénástroje diskontná sadzba (2-týždňová limitná REPO sadzba, 4,75%) reeskont zmeniek lombardnýúver 4. úvery od CB (standing facilities automatické operácie) -jednodňové refinančné operácie (6,25%) Poznámka ich dopad na KB (fólia) Nástroje menovej politiky Ďalšie nepriame nástroje MP: konverzia meny nákup/predaj CM za DM, swapy nákup/predaj CM za DM a súčasne je dohodnutý budúci termín pre uskutočnenie spätnej operácie, intervencie na devízových trhoch (politika devízového kurzu) NBS predtým uplatňovala diskontné nástroje: Diskontná sadzba, Lombardnýúver Reeskont zmeniek Nástroje menovej politiky NEPRIAME NÁSTROJE operácie na voľnom trhu Vplyv operácií na voľnom trhu na obchodné banky na reálnu ekonomiku Centrálna banka Nákup cenných papierov, tzv. refinancovanie sektora obchodných bánk Predaj cenných papierov, tzv. sterilizovanie sektora obchodných bánk Obchodné banky Zvýšený objem prostriedkov na medzibankovom peňažnom trhu, pokles úrok. mier Znížený objem prostriedkov na medzibankovom peňažnom trhu, rast úrok. mier Reálna ekonomika Pokles úrokových mier, vyšší hospodársky rast, vyššia inflácia Zvýšenie úrokových mier, nižší hospodársky rast, nižšia inflácia Makroekonomické funkcie CB 3. Funkcia nositeľa a koordinátora devízovej politiky predstavuje zhromažďovanie a obchodovanie sdevízovými rezervami na devízovom trhu s cieľom: zabezpečiť devízovú likviditu štátu (v objeme a štruktúre mien), udržať hodnotu devízových rezerv (operácie proti poklesu hodnoty devízových rezerv hedging), ovplyvňovať úroveň menového kurzu domácej meny voči zahraničným menám (pomocou kurzových intervencií). Makroekonomickéfunkcie CB 3. Funkcia nositeľa a koordinátora devízovej politiky Súčasti devízovej politiky: politika devízových kurzov politika devízových rezerv politika platobnej bilancie Devízovéoperácie: obchodovanie CB na devízovom trhu s cieľom zmierniť fluktuáciu vo vývoji menového kurzu Makroekonomickéfunkcie CB 3. Funkcia nositeľa a koordinátora devízovej politiky Devízové rezervy: mali by byť 3-násobok mesačného dovozu 1. oficiálne CB, vláda 2. komerčné -devízové aktíva CB (prípadné iných inštitúciímf) vpodobe: Reálne existujúce aktíva: zlato, voľne vymeniteľné meny vhotovosti, na účtoch vzahraničných bankách, štátne cenné papiere cudzích vlád, Potenciálne devízové aktíva: možnosťčerpania devízových zdrojov zmmf, možnosťčerpania devízových zdrojov zcudzích CB, (štruktúra devízových rezerv NBS - fólia) 4. Funkcia banky bánk Mikroekonomickéfunkcie CB Centrálna banka vystupuje ako banka pre ostatné banky, vedie im vpríslušnej krajine účty, prijíma od nich vklady, poskytuje im úvery, vykonáva medzi nimi clearingové zúčtovanie a obchody s devízami. Vklady bánk vcentrálnej banke môžu mať tri formy: ide o povinné minimálne rezervy (povinné vklady), jednodňové vklady (standingfacilities), tzv. dobrovoľné vklady-ďalšie prostriedky umožňujúce platobnéa zúčtovacie operácie vykonávané centrálnou bankou, Mikroekonomickéfunkcie CB 4. Funkcia banky bánk Úvery poskytovanécentrálnou bankou vystupujú vdvoch formách z hľadiska dopytu: pre obchodnébanky predstavujú lacný zdroj, pretože úrokovásadzba z nich je nízka (diskontnásadzba, resp. sadzba jednodňových úverov); pre obchodnébanky predstavujú poslednú možnosť akvizície chýbajúcich zdrojov (problémy s likviditou). Centrálna banka vystupuje ako veriteľ poslednej inštancie (lender of last-resort). Postavenie centrálnej banky ako veriteľa poslednej inštancie slúži na udržanie bezpečnosti, dôveryhodnosti a efektívnosti bankového systému. Mikroekonomickéfunkcie CB 4. Funkcia banky bánk Systémovériziko predstavuje nebezpečenstvo ohrozenia likvidity ostatných bánk (zdravých) kvôli krachu jednej, spravidla však veľkej banky. Krach banky môže podmieniť obavy klientely v iných bankách a následne môže nastať situácia tzv. pančuchových vkladov sústreďovanie hotovosti vdomácnostiach a firmách. Mikroekonomickéfunkcie CB 5. Funkcia banky štátu (1) správa štátneho dlhu (činnosti spojenés poskytovaním a splácaním úverov štátu, platba úrokov, primárna emisia štátnych cp,..) poskytovanie úveru št. rozpočtu (priame financovanie zakázané, úverovanie emitovaním cp), pokladničnéplnenie štátneho rozpočtu (Štátna pokladnica) V súvislosti so správou štátneho dlhu, prípadne pokladničným plnením štátneho rozpočtu sa o CB hovorí ako o fiskálnych agentoch vlád Mikroekonomickéfunkcie CB 5. Funkcia banky štátu (2) Centrálna banka spravidla vedie účty a vykonáva niektoré operácie pre vládu (vystupuje ako agent vlády, štátu, na finančnom trhu pri emisii štátnych cenných papierov, spravuje štátny dlh, spravuje menovérezervy) a tiež pre centrálne orgány, orgány samosprávy a miestnej štátnej správy, a niektoré organizácie a podniky verejného sektora. Mikroekonomickéfunkcie CB 5. Funkcia banky štátu (3) Povinnosť spravovať štátny dlh a vykonávať operácie súvisiace s bežným hospodárením štátneho rozpočtu (vyrovnávanie krátkodobého predstihu výdavkov pred príjmami-schodku) priniesla centrálnym bankám pomenovanie -fiškálny agent vlády. Na Slovensku centrálna banka spravuje účty, ostatné funkcie plnia špecializované inštitúcie ARDAL a Štátna pokladnica Mikroekonomickéfunkcie CB 5. Funkcia banky štátu (4) Poskytnutie úveru štátu je v trhových ekonomikách determinovanéúpisom štátnych cenných papierov a ich umiestnením na peňažnom a kapitálovom trhu. Priame úverovanie štátu prostredníctvom centrálnej banky bez účasti cenných papierov je zakázané. Mikroekonomickéfunkcie CB 5. Funkcia banky štátu (5) Ak centrálna banka začne nakupovať od bánk CP štátu, prichádza za inak nezmenených podmienok k rastu množstva peňazí vobehu- krastu rezerv a teda aj menovej bázy. Ide o tzv. monetizáciu štátneho dlhu ( tlačeniu peňazí moneyprinting ). Vtomto prípade je dôležitý inštitút samostatnosti a nezávislosti centrálnej banky, aby banka odmietla priame úverovanie a vyhla sa tak nebezpečenstvu inflačných účinkov štátneho dlhu. Mikroekonomickéfunkcie CB 6. Funkcia regulácie a dohľadu nad bankovým systémom Funkcia regulácie a dohľadu nad bankovým systémom obsahuje povinnosť spísania a presadzovania pravidiel pre vznik a činnosť bankových inštitúcií vkrajine a zásad pri kontrole dodržiavania týchto pravidiel. 7. Funkcia reprezentanta v menovej oblasti Mikroekonomickéfunkcie CB Činnosť spojenástouto funkciou spočíva hlavne vpravidelnom informovaní verejnosti o menovom vývoji, jeho ťažiskových problémoch a cestách riešenia. Voči zahraničiu je hovorcom vlády a reprezentantom štátu na zasadnutiach medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a ďalších medzinárodných inštitúcií.
Similar documents
View more...
Search Related
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks