Please download to get full document.

View again

of 28
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.

ČASOPIS ZAMESTNANCOV š. p. LESY SR BANSKÁ BYSTRICA september PDF

Category:

Graphics & Design

Publish on:

Views: 9 | Pages: 28

Extension: PDF | Download: 0

Share
Related documents
Description
Lesník ČASOPIS ZAMESTNANCOV š. p. LESY SR BANSKÁ BYSTRICA september obsah tiráž Obsah 3 Editorial Anketa 4 Príhovor generálneho riaditeľa Augustovú cenu generálneho riaditeľa dostal fotograf Vladimír
Transcript
Lesník ČASOPIS ZAMESTNANCOV š. p. LESY SR BANSKÁ BYSTRICA september 2 obsah tiráž Obsah 3 Editorial Anketa 4 Príhovor generálneho riaditeľa Augustovú cenu generálneho riaditeľa dostal fotograf Vladimír Bárta 5 Les a kultúra 6 Medzinárodný rok lesov pripomenula koncertom pod Muránskym hradom Štátna filharmónia Košice 7 Vedenie podniku rokovalo na výjazdovom zasadnutí v OZ Prešov Medzinárodné stretnutie Lesníkov v Zámutove Bývalí riaditelia Lesov SR sa stretli v Turčianskych Tepliciach 8 Výkonný riaditeľ EUSTAFOR na návšteve štátneho podniku LESY SR Obraz lesov od Dunaja až po Nízke Tatry odkazom pre Brusel 9 Čo je EUSTAFOR? Spustnuté pôdy Slovenska v obrazoch Nové multimediálne CD 10 Malé pozorovania zo sedadla bicykla v údolí Čierneho Váhu 11 Drevorubači Slovenska, Čiech a Poľska súťažili na Orave 12 Lesnícky náučný chodník Herlica ponúka okrem lesníckych tém aj históriu partizánskeho odboja Tri krásne dni strávené s fotoaparátom v lone Poľany 13 Ďalším oficiálne otvoreným Významným lesníckym miestom je Plavebný kanál Zlatá Baňa 14 Skrytá kamera Roberta Štofeka 15 Jubilejný zájazd členov Klubu dôchodcov pri GR LSR š. p. Banská Bystrica 16 Jarmo Smrekovica sa bez ochranných zásahov nezaobíde Naj strom 18 Výročie lesníka Ing. Mikuláša Michelčíka st. Autoportrét Rudolfa Geschwinda je to skutočne tak? 19 Poďakovanie Lesníčka roka Čo bolo hlavnou témou tohoročných Dní sv. Huberta v Svätom Antone? 21 LESY SR š.p. na výstave POĽOVNÍK LESNÍK v Košiciach 1. ročník furmanských pretekov v Bánovciach nad Bebravou 22 Politika kvality a Strategické ciele programu trvale udržateľného polyfunkčného obhospodarovania lesov 23 Lesnícky deň na OZ Vranov - prírode blízke pestovanie lesa Za hospodárením v objektoch Pro Silva Prečo mám rád les? 24 Krížovka Uveríte? Zasmejte sa 25 Chata Dudince Naše zariadenia Jelenie stehno s brusnicami Receptár 26 Pre deti 27 Spoločenská kronika Kalendár akcií Životné jubileá 28 Ochladenie na plti LESNÍK časopis zamestnancov š.p. LESY SR Banská Bystrica september 2011 Šéfredaktor: Ing. Vlastimil Rezek (vr) Redaktori: Ing. Milan Longauer Ing. Rudolf Bruchánik PhD. Jiří Junek Stáli prispievatelia: Mgr. Tatiana Figurová Viliam Stockmann Grafická úprava: Mária Gálová Miloš Sedláček Reprografické centrum NLC Zvolen Foto na titulnej strane: Jiří Junek Adresa redakcie: LESY SR, š.p. Námestie SNP č Banská Bystrica telefón: 048/ fax: 048/ anketa editorial 3 Keď prepukla hospodárska kríza, bola za tým podľa ekonómov hypotekárna bublina v Spojených štátoch, rozvinutý trh s peňažnými derivátmi a nasledovný krach banky Lehman Brothers. Ďalšie pokračovanie hospodárskych problémov, na ktoré nás upozorňujú odborníci, už má trošku zamotanejšie korene. Veľkú časť problémov totiž prinášajú očakávania a nie konkrétny stimul. Sila slov čo ak v svojom dôsledku výrazne urýchli a zosilní procesy, ktoré by inak mali pravdepodobne podstatne miernejší priebeh. A tak strach z nesplácania pôžičiek zadlženými krajinami krajín zvyšuje úroky a rastie pravdepodobnosť skutočného bankrotu niektorých štátov. Silu slova pochopili ľudia už pred tisíckami rokov a časť populácie aj na Slovensku sa ju úspešne snaží využívať aj dnes. Stačí niekoľko poznámok s faktami, ktoré sa nedajú okamžite overiť a správny názor je na svete. V dedinskej krčme to nevadí, horšie je, keď sa s týmto spôsobom komunikácie stotožnia ľudia, ktorí môžu o niečom rozhodnúť. Rozmenené na drobné, platí to aj v lesníctve. Na Slovensku je 5,5 milióna lesníkov, tvrdí jeden môj známy a keď tak sledujem tlač a internetové diskusie k aktuálnym témam, má asi pravdu. V poslednom čase sa čoraz viac hovorí o protipovodňových opatreniach. Aké sú skúsenosti s pracovníkmi prijatými na tieto činnosti z úradov práce, sme sa opýtali niektorých riaditeľov OZ. Anketa Ján HRUŠKOVIC, riaditeľ OZ Košice S prevažnou väčšinou pracovníkov prijatých na protipovodňové práce máme veľmi dobré skúsenosti a ich práca má určite veľký význam. Z pôvodných 40 pracovníkov 33 robí a jeden je momentálne na PN, čiže bol tam nejaký úbytok v počte zamestaných. Je pravda, že niektorí nemajú takú pracovnú morálku, ako stáli pracovníci, no treba podotknúť, že pracujú za minimálnu mzdu. Ján ŠTEFÁNIK, riaditeľ OZ Prešov Využitie nezamestnaných na čistenie ciest, priekopov a priepustov má zmysel. Z 40 ľudí, ktorí na OZ nastúpilo, odišiel jeden pracovník zo zdravotných dôvodov. Ostatným sme predĺžili zmluvy do konca októbra. Nie sú to iba ľudia so základným vzdelaním. Pracujú u nás aj dvaja vysokoškoláci a sedem ľudí s maturitou. Jedného sme dokonca pre výborné výsledky prijali na trvalý pracovný pomer za praktikanta. Martin STRMEŇ, riaditeľ OZ Vranov Aj na OZ Vranov sa podarilo vybrať spomedzi nezamestnaných veľmi šikovných ľudí. Okrem pracovníkov so stredným a základným vzdelaním u nás pracujú na protipovodňových opatreniach aj štyria lesní inžinieri. Nie je vylúčené, že niektorých z nich ich v krátkej budúcnosti zamestnáme ako lesníkov. Róbert KIŠ, riaditeľ OZ Trenčín Realizácia protipovodňových opatrení v rámci štátneho podniku LESY SR, najmä v počiatočných fázach inicializácie, priniesla so sebou obrovské množstvo problémov. Hlavne v oblasti prijímania zamestnancov, s vplyvom na rozsiahly súbor parametrov v rámci firmy. Aj potenciál pracovnej sily v pôsobnosti jednotlivých úradov PSVaR obsahoval veľké množstvo uchádzačov s preukázateľnou stratou základných pracovných návykov. Počas samotnej realizácie prác sa ukázal ako nevyhnutný priamy a permanentný dohľad príslušného THZ. Celkovo však hodnotím nasadenie zamestnancov, v rámci protipovodňových opatrení, pozitívne. Je to ďalšia z príležitostí uplatniť časť finančných prostriedkov spätne v lese. A v neposlednom rade je to ďalší z precedentných dôkazov pre spoločnosť, že štátny podnik LESY SR nie je len organizácia zaoberajúca sa ťažbou a predajom dreva, ale plní aj ďalšie dôležité úlohy v priamom súvise s požiadavkami spoločnosti. 4 aktuálne Príhovor generálneho riaditeľa Ing. Igor Viszlai Milé kolegyne, vážení kolegovia. Verím, že dovolenkové obdobie ste využili na regeneráciu fyzických, ale hlavne psychických síl. Niekto na Malte, iný pri malte, ale každý snáď tak, aby nebanoval. Aj ja osobne som naozaj využil dovolenku na načerpanie psychickej pohody, ktorú teraz budeme všetci potrebovať, aby sme podoťahovali veci, ktoré sme rozrobili. Určite všetci čakáte informácie, čo bude ďalej s organizačnou štruktúrou, tentoraz na úrovni obvodov a správ. Dostanem sa aj k tomu, ale nedá mi, aby som znovu trochu pootvoril filozofické okienko, ako to vlastne v našej firme funguje. Po dovolenke sa ku mne dostala správa, že na medializovanom ES Rimavská Baňa znovu niekto nafúkal. Po prvotnom zhrození ma však veľmi príjemne prekvapilo, keď som sa dozvedel, že práve vedúci skladu bol ten, ktorý začal s problémom na svojom pracovisku niečo robiť. S určitým zadosťučinením som si povedal, že konečne to, čo sledujem svojimi riadkami dopadá na úrodnú pôdu. Konečne vedúci pracoviska pochopil, že on je tam na to, aby mal na ňom poriadok, aby sa robilo tak ako sa má a to, čo sa má. Nie ja som na to, aby som na to poukazoval. Ale keď problém vidím, určite na neho ukážem prstom. Budem tak konať aj naďalej, ale určite budem písať aj o takýchto pozitívach. To, že moje príhovory vyvolávajú medzi kolegami rôzne názory a polemiky, je presne to, čo nimi sledujem. A budem veľmi rád, ak na ne zareagujete či už priamo v Lesníkovi, alebo pri osobných stretnutiach. Tak sa ku mne dostala aj pripomienka, že opisujem len negatíva a akosi chýba aj niečo pozitívne. Bolo to neskôr, ako vyššie opísaná skutočnosť a je na tom kus pravdy, tak som mal hneď v ruke aj niečo naozaj pre mňa a verím, že aj pre firmu pozitívne. O to väčšie bolo moje sklamanie, keď hneď nato znovu postoj pre mňa nepochopiteľný, tentoraz vedúceho ES Muráň, Ing. Ladislava Chladného, keď na moju otázku, prečo robí tak a nie onak, odpovedal strohým: A prečo by som si neuľahčil robotu? Znovu som sa dostal do krutej reality, že zrejme zo štátneho krv netečie, tak čo. Výplatu mám, či robím dobre, či si robotu zľahčím. To, že na jednom kuse dreva nám unikalo 13 EUR, je detail, z ktorého sa skladajú milióny, ktoré potrebujeme na to, aby sme mohli vyplatiť trinástu či štrnástu mzdu. Tak isto na ES Závadka nad Hronom vedúci skladu p. Marián Oberhauser mal vo vagónoch so štvormetrovou vlákninou kusy, ktoré boli skôr do agregátu, našiel sa aj áčkový kus. Znovu argument, že mi to ušlo u mňa určite neobstojí. Aj na ostatných ES na OZ Beňuš vedúcim skladov nevadí, že pracovníci nepoužívajú OOPP tak, ako sa zaviazali v zmluvách. Inak by nemohli robiť na desať metrov od nich bez chráničov sluchu. A potom, že píšem len o negatívach. Ale to ich vidím len ja? Načo je všade platený vedúci. Len preto aby mal plat vedúceho, alebo preto, že to so sebou prináša aj zodpovednosť a možno niekedy byť aj nepríjemný, náročný, dôsledný... Že máme aj takých vedúcich, môžem prehlásiť aj tu. Pracovné povinnosti ma zaviedli na OZ Liptovský Hrádok a tak som sa zastavil na ES Čierny Váh. Bol tam v ten týždeň nastúpený vedúci, s ktorým som polemizoval o zatriedení kusov ihličnatej guľatiny na kamióne. Keďže kusy zo strán a čiel, ktoré bolo vidieť nezodpovedali béčku, stál si za svojim, že určite na druhej strane sú hrče, pre ktoré to takto zatriedil. Zavolal som riaditeľa závodu, prišli aj ďalší z vedenia závodu, na prvý pohľad tiež zapochybovali o zatriedení a tak sme začali skladať kusy dolu. Na zemi sa potvrdilo, že pán Michal Richardus mal pravdu. Bola to z môjho pohľadu akási prehra? Nie, forma kontroly, pri ktorej sa nenašla chyba, ale určite skôr zistenie, že máme medzi sebou aj takých, ktorí si za robotou stoja, neboja sa oponovať v prípade, že sú si istí svojou pravdou. Ja si takýchto kolegov určite vážim viac ako na ES v predchádzajúcom odseku. Nuž a teraz k tej organizačnej zmene. Už pri výberovom konaní na môj terajší post som deklaroval, že je potrebné urobiť zmeny, ale určite také, ktoré pomôžu lesníctvu a hlavne, ktoré môžu vydržať trochu dlhšie, ako jedno volebné obdobie. Filozofia, že lesné obvody a správy majú byť v prvom rade naviazané na kmeňové štátne lesy, tá tu už niekoľko krát odznela, ale vždy sa z nej upustilo a riešilo sa všeličo možné, len nie to, aby lesník mal konečne akúsi istotu dlhodobejšej organizačnej štruktúry a teda bez ďalších a ďalších zmien a presunov na iné a iné obvody. Možno je to príliš odvážne tvrdenie, ale bez patričnej istoty, že to tak môže byť, by som si to nedovolil. A nie je to samoúčelné. Nadväzujú na to ďalšie veci, ktoré sme už buď rozrobili, alebo ktoré pripravujeme na budúci rok. Primárne v tomto prípade nepôjde o akési bohapusté prepúšťanie, ale zastabilizovanie a akési vyrovnanie náročnosti. To, že bude priestor na odchod tých, ktorí stále nepochopili, že súčasné vedenie podniku smeruje niekam inam, ako to bolo predchádzajúce roky, je fakt a ani sa tým netajím. Na správach a obvodoch musia ostať takí, ktorí si stoja za tým, čo povedia, za tým, čo vnesú do informačného systému, za tým, čo spravia. Určite nie takí, ktorým niečo ujde, ktorí si to zľahčia... Nebude to ľahké, lebo dôjde k redukcii správ na úkor obvodov. Hlavne na kmeňových štátnych lesoch by mohol mať konečne lesník možnosť ukázať v budúcnosti aj to, čo sa v škole o lese naučil, aby už nebol len odbíjač dreva a vypisovač dopravných lístkov. Pokiaľ sa všetko vyššie opísané podarí, tak ďalšia (verím že nadlho) reorganizácia bude mať svoj zmysel. Augustovú cenu generálneho riaditeľa dostal fotograf Vladimír Bárta Seriál udeľovania cien generálneho riaditeľa v Medzinárodnom roku lesov mal pokračovanie začiatkom septembra v netradičnom prostredí kameňolomu v Muráni. Ocenenie za nevšedné sprostredkovanie slovenskej prírody cez objektív fotoaparátu za mesiac august, venovaný téme Les a kultúra, prevzal pred začiatkom výnimočného koncertu košickej filharmónie fotograf Vladimír Bárta. Meno oceneného, ktorý sa v svojej tvorbe venuje z veľkej časti krásam slovenskej prírody, sa podarilo aj v tomto prípade utajiť až do posledného okamihu. Vladimír Bárta bol od roku 1971 redaktorom Československého rozhlasu v Banskej Bystrici, kde pôsobil až do roku Rok potom viedol redakciu federálneho mesačníka Svět práce. Niekoľko rokov tiež externe pôsobil v redakčnej rade odborného mesačníka Turista v pražskom vydavateľstve Olympia. Je zakladateľom celoštátneho novinárskeho klubu fotopublicistov a prezidentom prestížnej súťaže Slovenskej kalendárovej tvorby. Ešte počas pôsobenia v rozhlase sa začal venovať obrazovým publikáciám. Ako fotograf a publicista sa podieľal na tvorbe vyše stovky kníh. Svoje fotografie vystavoval na viac ako 40 samostatných výstavách. So zápisníkom a fotoaparátom precestoval všetky svetadiely, no najväčšiu časť svojej tvorby venoval Slovensku, jeho pamätihodnostiam a krásam slovenskej prírody. -vr- Sv. Katarína. Foto: K. Patschová Les a kultúra Spojenie lesa a kultúry je pre mnohých ľudí zdan- nelogické a ťažko predstaviteľné. Opak je však livo pravdou. Kultúra totiž nie je iba divadelné predsta- alebo koncert či výstava obrazov. Je spravidla venie, definovaná ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť ako sociálnu skupinu. UNESCO v jednom z dokumen- z roku 2002 označuje kultúru ako komplex špe- tov cifických duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti alebo sociálnej skupiny, ktorý zahŕňa spolu s umením a literatúrou aj spoločný spôsob života, životný štýl, hodnotový sys- tradície a vieru. A práve v týchto súvislostiach tém, les mal a dodnes má zásadný vplyv na kultúru veľkej časti svetovej populácie. lesnícke spravodajstvo 5 KELTI A SLOVANIA Ovplyvňovanie kultúry národov lesom sa datuje už od staroveku. V Európe kult uctievania lesa poznáme už od starých Keltov, ktorých druidi sa stromom zverovali a žili v ich blízkosti. Títo kňazi uznávaní pre svoju múdrosť, boli vynikajúcimi znalcami stromov a pre svoje poslanie si vyhradili časti pôvodného neporušeného lesa. Tie boli pre ostatných neprístupné a vstup do nich mali iba za mimoriadnych a vážnych okolností. Stromy uctievali aj starí Slovania. Verili, že v niektorých, najmä starých stromoch zvláštnych tvarov, prebývajú duchovia. Najuctievanejším stromom bol dub. Napríklad slovanské kmene v dnešnom Bulharsku sa pod dubom modlili za dážď, niektorým dubom dokonca prinášali aj zvieracie obete. LES AKO ZDROJ INŠPIRÁCIE A MATERIÁLU V neskoršom období sa vplyv lesa na kultúru zmenil. Z objektu uctievania sa postupne stal les najmä zdrojom inšpirácie a materiálu na výrobu umeleckých predmetov či hudobných nástrojov. Z dreva, ako najdostupnejšej suroviny, naši predkovia celé stáročia stavali okrem svojich príbytkov aj sakrálne stavby. Viaceré drevené kostolíky sa zachovali na východnom Slovensku a osem z nich bolo v roku 2008 zaradených do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Samostatnou kapitolou sú drevené umelecké diela. Krásu dreva a jeho pomerne ľahkú opracovateľnosť využívali umelci už pred naším letopočtom. V starogréckych chrámoch napríklad stávali drevené xoanóny - sošky božstiev vytesané najčastejšie z pňov stromov olivovníka. Z dreva pokrytého zlatom a slonovinou bol vyrobený aj jeden z divov sveta - socha Dia v Olympii. Krásu drevených historických plastík však môžu záujemcovia obdivovať aj na Slovensku. K vrcholným dielam patria oltáre Majstra Pavla z Levoče. Najznámejší, neskorogotický drevený oltár v kostole sv. Jakuba v Levoči, je nielen dokonalým umeleckým dielom, ale aj najvyšším gotickým oltárom na svete (jeho výška je 18,62 m). Za zmienku stoja ale napríklad aj nádherne vypracované drevené sochy svätej Barbory a Kataríny z múzea v Banskej Štiavnici. Drevo je aj v súčasnosti jedným zo základných materiálov na výrobu hudobných nástrojov. Bez ozvučných dosiek z rezonančného smreka, prípadne ďalších drevín, sa nezaobíde žiadny klavír, husle či akustická gitara. VYUŽITIE LESA NA KULTÚRNE PODUJATIA V čase, keď veľká časť ľudí preferuje návrat k prírode a jej hodnotám, sa les čoraz viac stáva aj miestom najrôznejších kultúrnych podujatí. Na lesných čistinkách napríklad v bratislavskom Horskom parku, sa už niekoľko rokov premietajú filmy, v českých Řevniciach sa v tomto roku uskutoční už siedmy ročník divadelného festivalu Lesní slavnosti divadla. Vystúpenia známych umelcov môžu návštevníci zažiť aj v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu. Pozadie mohutných šumiacich stromov dáva filmovým, divadelným či iným predstaveniam neopakovateľnú atmosféru s mystickým nádychom. Les sa často stáva aj pomyseľnou výstavnou plochou pre umelcov. Napríklad v Považskom Inovci v svahu blízko lokality pod Marhátom nájdu turisti kríž s trojicou sôch akoby zabudnutých v lese. Neďaleko Žiliny, na českej strane hraníc medzi Pustevnami a Radhošťom, zasa stojí viac ako trojmetrová socha pohanského boha Radegasta vytesaná zo žuly. Pod Urpínom pri Banskej Bystrici pripomína od roku 1964 Slovenské národné povstanie socha partizána. Ďalšie plastiky vytesali umelci do skál priamo uprostred lesov. K umeleckým dielam umiestneným v lesoch môžeme zaradiť aj niektoré krížové cesty na viacerých miestach Slovenska. Kultúru národov, možno až na niekoľko kmeňov saharskej Afriky a grónskych Eskimákov, ovplyvňoval les takmer po celom svete. Spoločenstvá stromov boli inšpiráciou pre básnikov, spisovateľov či hudobných skladateľov. Raz bol les v ich podaní tajomným chrámom, v ktorom sa diali pre bežného smrteľníka neuveriteľné veci, bol domovom tajomných bytostí a niekedy aj miestom, ktorému sa treba vyhýbať. Inokedy sa však les stal naopak útočiskom pred hrozbami nášho sveta. Zelená, upokojujúca farba lesa bola často inšpiráciou aj pre maliarov. Okrem portrétov a sakrálnych malieb boli výjavy z lesa, prípadne z poľovačiek v lese, jedným z najčastejších motívov obrazov. VZÁJOMNÝ VPLYV LESA A KULTÚRY Pôsobenia lesa a kultúry nie je iba jednostranné. Tak, ako les ovplyvňoval a ovplyvňuje kultúru národov, rovnako kultúra ovplyvňuje les. Tento vplyv nálad, potrieb a zmyslu pre estetiku v spoločnosti môžeme pozorovať aj s odstupom času na rôznorodosti porastov. Industriálna spoločnosť 19. a minulého storočia si žiadala čoraz väčšie dodávky kvalitného dreva a preto sa začali na najrôznejších miestach sadiť smrekové monokultúry, ktoré pretvárali obraz krajiny. S pozostatkami tohto dedičstva sa lesníci pri Sv. Barbora, lipové drevo, polychrómovaná pozlátená drevorezba, autorstvo je pripisované Majstrovi M.S., okolo r Foto: K. Patschová 6 lesnícke spravodajstvo najrôznejších kalamitách vyrovnávajú dodnes. Opakom tohto, z dnešného pohľadu nie celkom šťastného riešenia podmieneného ekonomikou, bolo zakladanie arborét a parkov a postupný prechod na preferované prírode blízke obhospodarovanie lesa. Vplyv kultúry na les prináša zmeny aj v súčasnosti a aj na Slovensku. Dlhoročný boj aktivistov s lesníkmi o spôsob ochrany lesa pred škodcami sa dostal do nového štádia. Koncom minulého storočia mimovládni ochrancovia prírody hovorili iba o samoregulačnej schopnosti lesov ubrániť sa možným hrozbám, no dostatočne verejnosť (možno pre nedostatok informácií) neupozorňovali na následky, ktoré takéto postupy prinesú. V súčasnosti, keď politika nezasahovania do prírodných procesov v lesoch oslabených ľudskou činnosťou, spôsobila vyschnutie stoviek hektárov porastov, začali presadzovať tézu o kráse takýchto vyschnutých lesov. Súčasťou kultúry je aj spôsob vnímania krásy. Pre porovnanie. Niektoré domorodé kmene uprednostňujú pri výbere manželiek tie s najdlhším krkom, podľa iných sú zasa krásne extrémne veľké spodné pery s ozdobami, alebo nevesty s najvyššou hmotnosťou. Tieto pohľady na realitu ovplyvňuje najmä celospoločenský konsenzus daný najčastejšie historickým vývojom. V prípade lesov je na celej spoločnosti, aby sa rozhodla, či zostanú ideálom krásy zelené, svieže lesy, alebo sa pod vplyvom novodobej mantry o nezasahovaní do čohokoľvek prírodného zmieri aj so zástupmi stojacich suchých stromov. Vlastimil Rezek Medzinárodný rok lesov pripomenula koncerto
Similar documents
View more...
Search Related
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks