Please download to get full document.

View again

of 7
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.

FINANČNÉ KRÍZY A ICH VPLYV NA BANKOVÉ FÚZIE

Category:

Study Guides, Notes, & Quizzes

Publish on:

Views: 11 | Pages: 7

Extension: PDF | Download: 0

Share
Related documents
Description
FINANČNÉ KRÍZY A ICH VPLYV NA BANKOVÉ FÚZIE Lucia SIROKOVÁ Ekonomická fakula Technickej univerziy v Košiciach Absrak V hisórii sme už zaznamenali niekoľko ekonomických orasov, finančných
Transcript
FINANČNÉ KRÍZY A ICH VPLYV NA BANKOVÉ FÚZIE Lucia SIROKOVÁ Ekonomická fakula Technickej univerziy v Košiciach Absrak V hisórii sme už zaznamenali niekoľko ekonomických orasov, finančných kríz, koré značným spôsobom poznačili finančné rhy. V príspevku sa zaoberáme základnými ypmi finančných kríz, koré môžu v ekonomike nasať, rovnako ako aj význanmnými finančnými krízami z minulosi. Cieľom nášho príspevku je popísať vplyvy finančných kríz na bankové fúzie, preože sprievodným javom finančnej krízy je aj kríza bankového sekora, korá spôsobuje jeho šrukurálne zmeny práve prosrednícvom základného násroja rešrukuralizácie a expanzie spoločnosí. Kľúčové slová: globalizácia, finančná kríza, finančné rhy, bankový secor, fúzie 1 ÚVOD Jedným zo súčasných vývojových rendov finančných rhov je globalizácia a s ým spojený process liberalizácie sveového obchodu spolu s rasúcou vzájomnou prepojenosťou medzi účasníkmi finančných rhov. Dôvodom finančných kríz vo svee sú hlavne ponukové šoky, šoky likvidiy, úverové a moneárne šoky a nedosaok likvidiy (1). Výsky finančnej krízy v jednej ekonomike môže pri vysokej miere ovorenosi spusiť finančnú krízu aj v iných krajinách. (2) Vplyvom finančných kríz dochádza zákonie aj k zmene šrukúry medzinároných finančných rhov. Sprievodným javom finančnej krízy je aj kríza bankového sekora. Sekor bankovnícva sa v súčasnosi vyznačuje vysokou koncenrácou, v odveví exisuje viacero veľkobánk s vysokým supňom prepojenia. Dochádza k prerozdeľovaniu rhu v prospech Veľkých hráčov a zvyšuje sa riziko bankových kríz. Cieľom predloţeného príspevku je posúdenie vplyvov finančných kríz na uskuočňovanie vnúrošánych a cezhraničných bankových fúzií. Fúzie a akvizície sú jedným z inšrumenov na riešenie finančných kríz keďţe slúţia ako násroj FINANČNÉ KRÍZY A ICH VPLYV NA BANKOVÉ FÚZIE rešrukuralizácie bánk s cieľom zlepšenia ich plaobnej schopnosi a diverzifikácie rizika. 2 ZÁKLADNÉ TYPY FINANČNÝCH KRÍZ Rozlišujeme ri modely finančných kríz, krízy ako dôsledok rozpočového deficiu zo srany vlád, ako výsledok konfliku medzi fixným devízovým kurzom a snahou viesť expanzívnu menovú poliiku a krízy súvisiace s bankovým sekorom a morálnym hazardom pri úverovaní. (1) V základnom členení ypov finančných kríz rozoznávame menovú krízu, bankovú krízu, krízu zahraničného dlhu a sysémovú krízu. 2.1 Menová kríza Menovú krízu chápeme ako znehodnoenie domácej meny ako dôsledok špekulaívnych úokov prosrednnícvom devízového kurzu. (1) Na idenifikáciu menovej krízy je pouţívaný index devízových lakov EMP (exchange marke pressure). EMP % e i % r (1) % e - mesačná percenuálna zmena devízového kurzu i - zmena domácej úrokovej sadzby % r - mesačná percenuálna zmena devízových rezerv cenrálnej banky EMP 0 - ekonomická a finančná rovnováha EMP 0 - depreciácia meny a sraa devízových rezerv (špekulaívne laky) S rozvojom medzinárodných finančných rhov sa poče kríz zvyšuje a najčasejšie dochádza k menovým krízam. V súčasnosi prerváva menová kríza krajín Európskej únie. Dochádza k poklesu eura a rasu schodkov niekorých krajín EÚ (Grécko, Írsko, Taliansko, Španielsko, Porugalsko), korý je spojený s hrozbou šáneho bankrou. (3) 2.2 Banková kríza Kríza bankového sekora je sprievodným javom finančnej krízy. Bankové krízy súvisia s nedosaočnym dohľadom, procesom finančnej liberalizácie a nedosaočnej regulácie bankového sekora. Kríza môţe nasať aj v prípade neočakávaného výberu vkladov v enormnom mnoţsve v dôsledku neočakávanej udalosi, čo sa zvykne označovať ako run on banks rovnako ako aj v dôsledku zlej šrukúry splanosi invesícií. Bankové krízy sú rovnako spojené s rozvojom nových invesičných násrojov a cieľom dosiahnuť co najväčšie zisky, pričom na ieo obchody sú vyuţívané bankové zdroje. (1) Krízu môţe rovnako vyvolať aj masívny prílev zahraničného kapiálu v podobe úverovej explózie (2) Hypoekárna kríza, korá sa rozšírila z USA (2007) do celého svea je akieţ bankovou krízou, korá však prerásla do globálnych rozmerov. Došlo ku krachu viacerých bánk. 2.3 Kríza zahraničného dlhu a sysémová kríza Ak šá nie je schopný splácať vládny či súkromný zahraničný dlh vzniká kríza zahraničného dlhu. V prípade nízkych úrokových sadzieb v zahraničí rasie objem vládami čerpaných úverov v zahraničí. Nesplácanie zahraničného dlhu súvisí s fakormi ako príjmy zo zahraničného obchodu, nesabilia poliického sysemu alebo zmeny na finančnom rhu. (1) Riešením ohoo ypu krízy je prílev zahraničného kapiálu do krajiny v podobe priamych zahraničných invesícií. Sysémova kríza je najhoršia zo všekých spomínaných kríz a má podobu vážneho zlyhania finančných rhov. Prejavmi sysémovej krízy sú ras nezamesananosi a verejného dlhu, koré doprevádza pokles ekonomickej aciviy. (1) FINANČNÉ KRÍZY A ICH VPLYV NA BANKOVÉ FÚZIE 3 FINANČNÉ KRÍZY Z HISTORICKÉHO POHĽADU Finančné rhy uţ zaznamenali niekoľko ekonomických orasov a ako dôvod všekých krachov auori uvádzajú zneužiie alebo zlé využiie úveru. Problémom je nadmerná ponuka peňazí v ekonomike vo forme úverov. Profesor ekonomie, Nouriel Roubini označuje finančné krízy ako predvídaeľné biele labue. (4) Zásadnú zmenu úlohy cenrálnej banky pri riešení finančných kríz znamenal bankro anglickej úverovej banky Overend & Guerney (1866), korá poskyovala peniaze pre komerčné a obchodné banky, spusil dominoefek a viaceré male solvenné banky skrachovali pre nedosaok lividiy. Bank of England sa sala bankou poslednej inšancie a mala zabrániť podobným scenárom v období finančných kríz. (5) Krízy na emerging markes neposihujú len jednu krajinu ale celé skupiny krajín v určiom regióne svea. (Dlţnícka kríza, Mexická kríza, Ázijská kríza, Finančná kríza v argeníne) Dlţnícka kríza vypukla v Juţnej Amerike a Afrike (1982). Zisky z predaja ropy začali arabské krajiny vyuţívať na poskyovanie úverov rozvojovým krajnám. Takmer dvojnásobné zvýšenie úrokových mier, koré následne nasalo a posilnenie amerického dolára znamenalo pre ieo rozvojové krajiny obrovský náras ich dlhu. (5) Mexiko ako jeden z najväčších sveových dlţníkov odmielo plniť svoje záväzky, v snahe bánk zabezpečiť si porebnú likvidiu začína prebiehať rešrukuralizácia bánk, prejavujúca sa ich konsolidáciou. (2) Kríza sysému US S&L - savings and loans (1985) presavovala bankroy amerických bánk známych ako US S&L. Tieo malé banky, reailového sekora bankovnícva sa púšali do riskanných obchodov. Riešením bola spoločnosť Resoluion Trus Company, korá na seba prevzala všeky záväzky. Výsledkom bola vlna fúzií a konsolidácie v reailovom sekore bankovnícva. (5) V prípade Japonskej finančnej krízy japonská ekonomika zaznemenala výrazný náras úspor ako dôsledok neusále sa zvyšujúceho exporu, korý viedol k zniţovaniu reálnych úrokových sadzieb a lepšiemu prísupu k úverom. Úvery poskyované vo veľkých objemoch viedli k špekuláciám a nákupom nehnueľnosí a akcií. Nasal prudký pokles cien nehnueľnosí a dlhodobé invesície firiem do nehnueľnosí a akcií sraili väčšinu svojej hodnoy, pričom však dlhy, z korých ieo nákupy poväčšine financovali, zosali v nezmenenej výške. Záväzky firiem boli väčšie neţ hodnoa majeku, nemali eda záujem o ďalšie úvery a ani zníţenie úrokových sadzieb nemalo efek. Riešením je prechodné zvýšenie šáneho deficiu prosrednícvom vládnych výdavkov, v prípade Japonskej finančnej krízy o boli veľké šáne projeky. Rasúci defici šáneho rozpoču však spôsobuje zniţovanie raingu krajiny. Japonské komerčné banky začali nakupovať šáne dlhopisy za minimálne úroky, preoţe aj ak nemali komu peniaze poţičať. Defici sa následne vykompenzuje rasom daňových príjmov po obnovení hospodárskeho rasu. (6) Po burzovom prepade (2000), Federálna rezervná banka v snahe zabrániť pádu ekonomiky, zníţila úrokové sadzby na hisorické minimá, čo vyúsilo do nadmerného vyuţívania úverových produkov domácnosťami. Hodnoa do.com spoločnosí, koré podnikali v oblasi inerneu, po ich kóovaní na burze Nasdaq zaznamenala enormný ras a o aj napriek omu, ţe len niekoré z nich boli ziskové, došlo eda k oklamaniu akciových rhov následkom čoho bol rychly pád ich hodnoy, následný prudký pokles hodnoy indexu Nasdaq, spomalenie amerického hospodársva a zníţenie podnikaeľských invesícií. Federálna rezervná banka na podporu ekonomického rasu opäť vyuţíva úrokové sazdy. (7) Krach dvoch headgových fondov invesičnej banky Bear and Searns (2007), FED ako verieľ poslednej inšancie. Pád invesičnej banky Lehman Brohers spusil finančnú krízu. Väčšina amerických bánk sa sala insolvennými, čo malo za následok veľmi silnú vlnu fúzií. priame kapiálové injekcie, poskyovanie likvidiy a zanárodňovanie. Súčasná finančná kríza však nie je dôsledkom pochybení nevidieľnej ruky rhu, ale zásahov vidieľnej ruky šáu: vládnych regulácií a menovej poliiky cenrálnych bánk. (8) 4 VPLYV FINANČNEJ KRÍZY NA BANKOVÉ FÚZIE Krízy ako aké majú vplyv na ekonomické spomalenie, nedosaočnú likvidiu bánk, sprísnenie úverových šandardov a zhošený prísup k úverom a problémy sa dosávajú z finančných rhov do reálnej ekonomiky. Zmeny na finančných rhoch v dôsledku finančných kríz sú predpokladom vzniku fúzií a akvizícií. Pri spomalení miery rasu hospodársva sú banky núené hľadať moţnosi pre ďalší ras a rasie konkurenčný lak. Fúzie sú sprevádzané značnou mierou špekulácií, preoţe cieľom invesorov je vyššia návranosť peňazí. Priváne invesičné skupiny odkupujú spoločnosi s problémami, zloţením časi kúpnej ceny v hoovosi a zvyšok zabezpečia špekulačnou invesíciou, korá zaťaţí ich novú akvizíciu dlhmi. FINANČNÉ KRÍZY A ICH VPLYV NA BANKOVÉ FÚZIE Čo sa ýka cezhraničných fúzií a akvizícií zaznamenávame výrazné oslabenie, preoţe vplyvom krízy sa zhoršuje prosredie pre zahraničné invesície a zhoršuje sa aj likvidia bánk. Z účovného hľadiska sa väčšina bánk sane insolvennými, čo má za následok fúzie a akvizície. V snahe bánk zabezpečiť si ich likvidiu prebieha rešrukuralizácia bánk, prejavujúca sa ich konsolidáciou, eda zlučovania menších a sredných bánk za účelom lepšieho, efekívnejšieho a komplexnejšieho uspokojovania finančných porieb klienov, ako aj snaha o racionálne vynakladanie nákladov. Ďalším dôvodom pre fúzie je aj ras poču nevymoţieľných pohľadávok. 5 ZÁVER V čase finančných kríz sú ekonomiky sú závislé od vlád verieľov poslednej inšancie, korých úlohou je podpora finančného sysému, prevencia pred masívnymi dlhmi a poskyovanie likvidiy. Finančný sysém je vorený špekulaívnymi invesíciami a ekonomika sa odkláňa od produkívnych odveví smerom k finančnícvu, čo sa označuje ako financializácia. Z hisorického pohľadu sme ukázali, ţe väčšina finančných kríz zákonie vedie aj ku kríze bankového sekora a spôsobuje aj zmeny jeho šrukúry vo forme fúzií a akvizícií, koré sú základným násrojom rešrukuralizácie. Finančné krízy obmedzujú cezhraničné fúzie a vyvolávajú veľké mnoţsvo vnúrošánych fúzií s cieľom zabezpečiť likvidiu bánk a zabrániť bankroom. Fúzie a akvizície v čase finančných kríz súvisia aj so špekulaívnymi odkupmi invesorov. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] KOTLEBOVÁ, Jana CHOVANCOVÁ, Boţena: Medzinárodné finančné cenrá. 1.vyd. Braislava: Iura Ediion, spol. s.r.o., s. ISBN [2] CHOVANCOVÁ, Boţena: Finančný rh. 1.vyd. Braislava: Iura Ediion, spol. s.r.o., s. ISBN [3] HOSCHEK, Miloslav: Menová kríza eurozóny. [online] [ciované ]. Dosupné na inernee: hp://www.financnymanazmen.sk/2010-1/ /Menova-kriza-eurozony . [4] RUBINI, Nouriel: Kríza nekonnčí vraciame sa do priepasi. [online] [ciované ]. Dosupné na inernee: hp://finweb.hnonline.sk/c kp0000_d-kriza-nekonci-vraciame-sa-do-priepasi . [5] TASR: Finančná kríza môţe rvať ďalších desať rokov. [online] [ciované ]. Dosupné na inernee: hp://ekonomika.sme.sk/c/ /financna-kriza-moze-rva-dalsich-desarokov.hml . [6] BALÁŢ, Marin: Japonská kríza a jej podobnosť s dneškom. [online] [ciované ]. Dosupné na inernee: hp://akoinvesova.sk/index.php/makroekonomika/75-financna-kriza/136-japonska-krizaa-jej-podobnos-s-dneskom . [7] TASR: Globalizáci zvýšila frekvenciu a rozsah kríz. [online] [ciované ]. Dosupné na inernee: hp://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?newsid=57559 . [8] GONDA, Peer: Finančná kríza dôsledok vidielnej ruky šáu. [online] [ciované ]. Dosupné na inernee: hp://www.hayek.sk/conen/view/436/56/ .
Similar documents
View more...
Search Related
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks