Please download to get full document.

View again

of 6
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.

Kríza v politike politika v kríze?

Category:

Computers & Electronics

Publish on:

Views: 7 | Pages: 6

Extension: PDF | Download: 0

Share
Related documents
Description
KTO MÁ VLÁDNUŤ? RÓBERT HURNÝ V súčasnosti, v čase ekonomickej krízy, možno pozorovať fenomén, kedy riadne zvolení politici nie sú schopní dostatočne rázne a uspokojivo riešiť nahromadené problémy. Prirodzene,
Transcript
KTO MÁ VLÁDNUŤ? RÓBERT HURNÝ V súčasnosti, v čase ekonomickej krízy, možno pozorovať fenomén, kedy riadne zvolení politici nie sú schopní dostatočne rázne a uspokojivo riešiť nahromadené problémy. Prirodzene, že mnohí občania sú nespokojní s výsledkami, ktoré prezentujú politici, pretože mnohokrát sú to len náznaky reforiem, niekedy zase iba prázdne reči, za ktorými sa neskrývajú žiadne činy. Preto si mnohí môžu klásť otázku: Kto nám to vládne? Evidentné je to, že pred voľbami väčšina kandidátov nasľubuje všetko možné (aj nemožné), ale po svojom zvolení mnohí z nich na svoje predvolebné sľuby a predsavzatia veľmi rýchlo zabudnú. Netreba sa preto čudovať, že občania sú vo väčšej či menšej miere znechutení a jedným z dôsledkov je aj tá skutočnosť, že vôbec nechodia voliť, jednoducho nevyužívajú svoje volebné právo. Mnohí občania poukazujú na korupciu, klientelizmus, zneužívanie právomocí, netransparentné výberové konania a nezodpovednosť politikov, preto je aj ich legitímnym právom nejsť k volebným urnám a nevoliť. V starovekom Grécku sa plnoprávni občania zúčastňovali verejného života, podieľali sa na moci v jednotlivých mestských štátoch (poleis). Ako to nazval Aristoteles, plnoprávny občan bol zóon politikón. Je síce pravdou, že Platón ani Aristoteles nepokladali demokratické zriadenie za správne, ale za pomýlené, zvrhlé. Súviselo to s tým, že väčšina mohla rozhodnúť o tom, že k moci sa mohol dostať akýkoľvek demagóg. A práve táto okolnosť, na ktorú už v staroveku upozorňovali títo dvaja velikáni, je aktuálna aj dnes. K moci sa totiž často dostávajú ľudia, ktorí sú demagógmi bez akýchkoľvek morálnych zásad. A občania to nie vždy vedia včas odhadnúť. Predovšetkým v Spojených štátoch amerických sa kladie dôraz na bezchybný, nepoškvrnený morálny kredit uchádzača o verejnú funkciu. Stačí akékoľvek podozrenie, či už opodstatnené alebo nie, a kandidát je okamžite diskvalifikovaný v očiach verejnosti. To, že sa to obvinenie potom ukáže ako nepravdivé, už kandidátovi o verejný úrad nemusí byť nič platné, zvyčajne zvykne byť už neskoro. Samozrejme, že nielen v USA idú kandidáti pred voľbami do ostrých vzájomných súbojov a každý hľadá voči každému akúkoľvek zámienku, akékoľvek nečestné jednanie v minulosti, len aby to mohol využiť. Deje sa tak všade, kde existuje volebná 304 súťaž. V niektorých krajinách platí morálne zdiskreditovaný politik za hrdinu, ba doslova za mučeníka, ktorého prenasledujú súdne orgány (viď bývalý taliansky ministerský predseda Silvio Berlusconi), ale v iných môže dotyčný politik skončiť aj vo väzení (napr. bývalý izraelský prezident Moše Kacav). Kríza je dnes fenoménom, ktorý sa spomína snáď vo všetkých oblastiach spoločenského života. Všade naokolo sa spomína kríza ekonomická, hovorí sa o kríze politickej, o kríze tradičnej rodiny a pod. Občania ukazujú prstom práve na politikov, ktorí by mali akúkoľvek krízu riešiť. Veď kto má kompetencie a moc riešiť problémy, keď nie práve politici? Momentálne jednou z najpálčivejších kríz je práve dlhová kríza, ktorá zasiahla mnoho krajín sveta, či už sú to z globálneho hľadiska ekonomicky takmer bezvýznamné krajiny (Grécko, Portugalsko) alebo giganti (USA, Japonsko). Bez rozdielu za všetky problémy môžu nezodpovední politici, ktorí pripustili neúmerné zadlžovanie, kedy sa pôžičky splácali ďalšími pôžičkami až dovtedy, dokiaľ sa to stalo neúnosným a ratingové agentúry začali znižovať ratingy mnohých krajín. Zadlžovali sa štáty, z ktorých mnohé majú tak obrovské deficity verejných financií, že znižovať ich dá veľa odriekania na mnoho rokov. Znižovanie výdajov pocítia predovšetkým tí najchudobnejší občania, pretože najviac sa tie škrty dotknú sociálnych programov. Jedným z impulzov, ktoré odštartovali dosiaľ trvajúcu krízu, bol pád jednej z najväčších amerických bánk Lehman Brothers v roku Banky roztočili realitnú špirálu do tej miery, že nič iné ako krach nemohlo ani nasledovať. 2 1 Udalosťou, ktorá dramatický sled ďalších otrasov odštartovala, bol zrejme 15. septembra 2008 pád investičnej banky Lehman Brothers. Keď sa v marci 2008 dostala do ťažkostí iná z pôvodnej pätice veľkých investičných bánk, Bear Steams, vložili sa do veci Federálny rezervný systém a Ministerstvo financií nie aby zachránili fir-mu, ktorá skrachovala a zmizla z trhu, ale aby chránili jej obchodných partnerov, teda tých, ktorým banka dlho-vala peniaze alebo s nimi mala uzavreté finančné obchody. Všeobecne sa očakávalo, že so spoločnosťou Lehman Brothers sa bude podobne zaobchádzať. Ministerstvo financií ale usúdilo, že dôsledky pádu tejto banky nebudú nijak drastické, a pripustilo, aby išla ku dnu bez akéhokoľvek záchranného pásu pre jej obchodných partnerov. Počas niekoľkých dní sa ukázalo, ako zhubný to bol omyl. Citované podľa Krugman, Paul: Návrat ekonomické krize. Praha, Vyšehrad 2009, s Už v 90. rokoch minulého storočia Clintonova administratíva presadila schválenie zákonov, ktoré mali uľahčiť získavanie lacnejších úverov aj pre nízkopríjmovú skupinu Američanov. Následne došlo k tomu, že ľahší prí-stup k lacnejším úverom znamenal, že menej majetní Američania si pri nesplácaní tých predchádzajúcich brali ďalšie úvery, ktoré peňažné ústavy bez problémov poskytovali. A hlavne to prispelo k vzniku toxických úverov. K tomu možno dodať konštatovanie, ktorého autorom je Paul Krugman, ale podotýkam, že v iných súvislostiach: Pri pohľade späť je zrejmé, že Bill Clinton nikdy nemal presne vytýčený 305 Samozrejme potom tu zostal už len štát, ktorý zachraňoval mohutnými investíciami ďalšie banky, aby finančná kríza nenadobudla ešte väčšie rozmery. Americká federálna vláda niektoré banky doslova znárodnila, len aby ich zachránila. 3 Z USA sa kríza rýchlo rozšírila do celého sveta. 4 Najprv to bol Island, potom Írsko a dominový efekt pokračoval ďalej. Ako tak sa svet pozviechal z finančnej krízy, ktorú rozpútal krach investičnej banky Lehman Brothers, začala a naplno sa prejavila v roku 2011 dlhová kríza, ktorú naštartovalo Grécko. Svojím nezodpovedným hospodárením, utajovaním a falšovaním skutočného stavu ekonomiky a tým, ako vyšlo najavo, že klamali európsku verejnosť vyše desať rokov, sa Gréci skompromitovali do tej miery, že im už nikto nedôveruje, ani európski lídri, ani kapitálové trhy. Problém je o to závažnejší, že Grécko je členom eurozóny, a kríza sa tak dotýka všetkých jej členov. Ako sa európska verejnosť dozvedela, grécka vláda falšovala údaje už vtedy, kedy sa rozhodovalo o tom, ktoré krajiny sa stanú členmi eurozóny a budú používať spoločnú menu euro. Zaujímavé je, že pri upravovaní údajov gréckeho deficitu verejných financií, t. j. na jeho falšovaní sa podieľala aj americká investičná banka Goldman Sachs. Paradoxom je, že vtedajším guvernérom gréckej centrálnej banky, ktorý sa podieľal na vstupe Grécka do eurozóny, bol Lukas Papadimos 5, ktorý v súčasnosti stojí na čele gréckej vlády a má za úlohu zachrániť Grécko pred bankrotom a udržať ho v eurozóne. To, či sa mu to podarí, uvidíme už v najbližších mesiacoch. Pozoruhodné tiež je, že Lukas Papadimos až donedávna pôsobil ako viceprezident Európskej centrálnej banky. A práve tento ekonóm má z pozície ministerského predsedu zabrániť bankrotu Grécka. Podobne ako Grécko je na tom aj Taliansko, kde deficit verejných financií je taktiež obrovský. Po vynútenej rezignácii Silvia Berlusconiho má Taliansko program. V podstate nevedel, čo má robiť... Vládu viedol dobre, ale s významnou agendou nepokročil. Krugman, Paul: Svědomí liberála. Praha, Vyšehrad 2011, s Došlo de facto k znárodneniu najväčšej poisťovne AIG. Už v septembri 2008 prevzala federálna vláda kontrolu nad vládou podporovanými agentúrami Fannie Mae a Freddie Mac, ktoré síce neposkytli toľko zlých pôžičiek ako súkromný sektor, ale nejaké predsa len poskytli. To malo rozptýliť obavy týkajúce sa ich zadlženia a znížiťhypotečné úroky. Bushova administratíva však poprela, že by za ich dlhy plne ručila. Bližšie pozri Krug-man, Paul: Návrat ekonomické krize, op. cit., s Tým, že sa obetovala banka Lehman Brothers, nedošlo k zlepšeniu situácie, ba práve naopak. Ako dodáva Krugman: Tento krok otriasol už nalomenou dôverou na finančných trhov, ceny aktív znovu rekordne poklesli a niekoľko málo zostávajúcich úverových kanálov vyschlo. Faktické znárodnenie najväčšej poisťovne AIG o niekoľko dni neskôr už paniku nezastavilo. Pozri ibidem, s V anglickej transkripcii Lucas Papademos. 306 vyviesť z dlhovej krízy známy ekonóm Mario Monti, ktorého taliansky prezident Giorgio Napolitano menoval do funkcie ministerského predsedu. Zaujímavé je, že M. Monti pracoval pre americkú investičnú banku Goldman Sachs. Montiho vláda (rovnako ako Papadimova) však závisí na vôli lídrov jednotlivých politických strán, ktorí jej môžu kedykoľvek vysloviť nedôveru v parlamente. Podobne ako v Grécku sa aj v Taliansku dostali k moci technokrati, ktorí majú (vy)riešiť problémy namiesto riadne zvolených politikov. Práve absencia profesionálnych politikov v Montiho vláde je jej výhodou, pretože nie je zaviazaná žiadnej záujmovej skupine, žiadnej silnej lobby. Otázne však je, dokedy budú reformy populárne, pretože ako náhle začnú obyvatelia pociťovať ich negatívne dôsledky, tým silnejšie bude vzrastať averzia voči nim. A nielen voči nim, ale aj voči celej Montiho vláde. A to bude nahrávať do kariet profesionálnym politikom, ktorí potom budú môcť využiť nespokojnosť občanov a vysloviť Montiho vláde nedôveru. Aj to je jeden z možných scenárov. Aj v našom politickom prostredí máme tradíciu takzvaných úradníckych vlád. Už v medzivojnovom Československu vznikli a fungovali tri takéto vlády, a to vláda Jana Černého v rokoch 1920 až 1921, ďalšia znovu pod jeho vedením v roku 1926 a tretia pod vedením Jana Syrového v roku Na túto tradíciu sa neskôr nadviazalo v samostatnej Českej republike, a to už dvakrát. Prvý raz v roku 1997, kedy úradnícku vládu viedol Josef Tošovský, a druhý raz v rokoch 2009 až 2010, kedy na čele vlády stál Jan Fischer. Aj keď sa vžilo pomenovanie úradnícka vláda, Ústava ČSR z 29. februára 1920 nijako nerozlišovala medzi politickou (straníckou) a úradníckou vládou. To, že sa v krátkom období existencie Českej republiky už dvakrát stalo, že sa realizovala takáto forma vládnutia (tento typ vlády), svedčí o kríze politického, resp. straníckeho vládnutia. Ako je možné, že sa riadne zvolení politici, ktorí získajú moc po ťažkom predvolebnom zápase, jej tak ľahko vzdávajú v prospech nevolených technokratov? Svedčí to o ich neschopnosti alebo neochote dohodnúť sa s partnermi? Niekedy je vytvorenie úradníckej vlády nevyhnutnosťou, jediným riešením, kedy úradnícka vláda má doviesť krajinu k predčasným voľbám a vládnuť dovtedy, kým sa sformuje nová vláda z predstaviteľov jednotlivých politických strán. Komu sa však členovia úradníckej vlády zodpovedajú za svoje činy? Parlamentu, či občanom? Niektorí členovia takejto vlády sa po vypršaní svojho mandátu stiahnu z politiky, iní sa zase rozhodnú v politike zotrvať a pokúšajú sa presadiť vo voľbách. Niekomu tá moc proste zachutí. Ako príklad nám môže poslúžiť vyhlásenie bývalého českého ministerského predsedu Jana Fischera, že bude kandidovať v prezidentských voľbách. Po predchádzajúcom schválení v Poslaneckej snemovni bola schválená priama 307 voľba prezidenta aj v Senáte Parlamentu ČR. 6 V slovenských pomeroch sa dosiaľ nestalo ani raz, aby sa sformovala tzv. úradnícka vláda. Na Slovensku je momentálne pred voľbami. Po tom, čo poslanci schválili 13. októbra 2011 ústavným zákonom skrátenie volebného obdobia NR SR, a po jej podpísaní prezidentom SR Ivanom Gašparovičom, sú predčasné parlamentné voľby naplánované na 10. marca Znovu sa vyrojilo množstvo nových politických subjektov, ktorých predstavitelia sa budú uchádzať o zvolenie do parlamentu. Popri už na politickej scéne etablovaných stranách sa objavili niektoré nové strany, ale so starými známymi tvárami. Na Slovensku sa stalo módnym, keď si ktorýkoľvek politik založí vlastnú stranu po tom, čo opustil pôvodnú (či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne). Stalo sa to už doslova miestnym folklórom. Samozrejme popri týchto novovytvorených stranách zo (staro)novými tvárami, vznikajú nové strany s novými ľuďmi a novými víziami. O ich pohnútkach možno len špekulovať. Nie všetci majú čestné a poctivé úmysly. Kto by mal vládnuť, aby vyriešil nahromadené (hlavne ekonomické) problémy? Už v antickom Grécku Platón navrhoval, že vládnuť by mali filozofi. 7 Hlavná ťarcha spočíva prirodzene na politikoch, ktorí boli zvolení vo voľbách a majú tak legitimitu vládnuť. Sme svedkami toho, že k moci sa dostávajú buď doterajší opoziční politici, alebo technokrati. Jedna vec je kritizovať vládnych činiteľov z opozičných lavíc, a druhá vládnuť, keď získajú moc. Vtedy sa ich agresívna rétorika výrazne zmierňuje. Ďalším riešením je vytvorenie tzv. vlády národnej jednoty, kedy sa spoja a začnú vládnuť dvaja najväčší rivali na politickej scéne. Jedným z riešení môže byť aj nastolenie tzv. úradníckej vlády, na ktorej vytvorení sa dohodnú dovtedajšie vládne strany buď samostatne, alebo s opozíciou. Vtedy získavajú zodpovednosť za vládnutie technokrati. Sporných momentov tu môže nastať hneď niekoľko. Strany, ktoré sa dohodli na vláde odborníkov, ju môžu kedykoľvek prestať podporovať a v zákonodarnom zbore 6 Senát Parlamentu ČR schválil dňa 7. februára 2012 zavedenie priamej voľby prezidenta republiky. Návrh pod-porilo 49 zo 75 prítomných senátorov. Proti ich bolo 22, zdržalo sa 6 senátorov. V Poslaneckej snemovni Parla-mentu ČR sa voľba konala už 14. decembra Zo 192 prítomných poslancov hlasovalo za návrh 159 poslan-cov, proti ich bolo 3, zdržalo sa 30 poslancov. Po schválení v oboch komorách Parlamentu ČR novela ústavy, ktorá umožní priamu voľbu prezidenta, nadobudne účinnosť k 1. októbru Ak sa v štátoch nestanú kráľmi filozofi, alebo ak sa terajší takzvaní králi a panovníci úprimne a náležite neod-dajú filozofii, ak jedno i druhé, politická moc a filozofia, nesplynú do jedného a ak sa početným duchom, ktorí teraz každý osobitne sledujú jeden z dvoch cieľov, násilím v tom nezabráni, nebude, milý Glaukon, pre štát a myslím, že ani pre ľudské pokolenie konca bied a nevznikne, pokiaľ je to vôbec možné, ani svetlo sveta neuvi-dí ústava, o ktorej sme teraz hovorili. Platón: Štát. Bratislava, Kalligram 2006, s. 223 (473 D). 308 jej vysloviť nedôveru. Taktiež je sporná aj zodpovednosť jednotlivých členov takejto vlády. A najväčšou slabinou sa stáva ich sporná legitimita. Úradnícka vláda sa síce časom môže tešiť veľkej popularite u verejnosti, ale predsa len závažnou sa tu stáva otázka, že vládne niekto, koho nikto nevolil. A pritom to môžu byť špičkoví odborníci, ktorí rozumejú im zvereným rezortom. Tak kto má potom vlastne vládnuť? Neschopní politici, alebo schopní odborníci? Literatúra: ARISTOTELES: Politika. Preložil J. Špaňár. Bratislava, Kalligram KRUGMAN, P.: Návrat ekonomické krize. Praha, Vyšehrad KRUGMAN, P.: Svědomí liberála. Praha, Vyšehrad MULGAN, R. G.: Aristotelova politická teorie. Praha, Oikoymenh PLATÓN: Politikos. Preložil F. Novotný. Praha, Oikoymenh PLATÓN: Štát. Preložil J. Špaňár. Bratislava, Kalligram
Similar documents
View more...
Search Related
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks