Please download to get full document.

View again

of 16
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.

NÁRODNÝ PARK VEĽKÁ FATRA

Category:

Speeches

Publish on:

Views: 54 | Pages: 16

Extension: PDF | Download: 0

Share
Related documents
Description
NÁRODNÝ PARK VEĽKÁ FATRA Publikácia bola vydaná v rámci projektu Vypracovanie pilotného programu starostlivosti o NP Veľká Fatra, NP Muránska planina a CHKO Cerová vrchovina v súlade s prehodnocovaním
Transcript
NÁRODNÝ PARK VEĽKÁ FATRA Publikácia bola vydaná v rámci projektu Vypracovanie pilotného programu starostlivosti o NP Veľká Fatra, NP Muránska planina a CHKO Cerová vrchovina v súlade s prehodnocovaním chránených území, ktorý je spolufi nancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Životné prostredie. Panoráma NPR Tlstá Radovan Reťkovský ÚVOD Veľká Fatra má svoje významné miesto medzi veľkoplošnými chránenými územiami Slovenska. Pre svoje jedinečné prírodné krásy a zachovalosť územia bola Veľká Fatra vyhlásená v roku 1973 za chránenú krajinnú oblasť a od roku 2002 nesie štatút národného parku. S rozlohou ha je Veľká Fatra tretím najväčším a zároveň najmladším národným parkom na Slovensku. Nachádza sa v severozápadnej časti stredného Slovenska, v regiónoch Turiec a Liptov. Leží na území štyroch okresov: Martin, Ružomberok, Turčianske Teplice, Banská Bystrica a ochranné pásmo malou časťou zasahuje aj do Dolného Kubína. Vďaka pestrému geologickému podložiu je Veľká Fatra veľmi rozmanitá. Prírodné ekosystémy sú veľmi stabilné, krajina vyniká mnohými pozoruhodnými javmi, veľkými plochami holí, zachovalými lesmi a výskytom mnohých chránených a vzácnych druhov rastlín. Neopakovateľný kolorit Veľkej Fatry zvýrazňujú doliny s čistými potokmi, neschodné skalnaté svahy, hlboké lesy i turisticky obľúbené hôľne hrebene. Tetrov hôlniak (Lyrurus tetrix) 2 GEOMORFOLÓGIA Veľká Fatra tvorí jedno z najtypickejších a plošne najrozsiahlejších jadrových pohorí Vnútorných Západných Karpát. Pohorie je tvorené prevažne žulami, vápencami a dolomitmi, v ktorých sa formujú skalné steny a iné zaujímavé skalné útvary. Vďaka geologickému zloženiu a pôsobeniu vody tu vzniklo aj veľké množstvo jaskýň a vodopádov. Pohorie Veľkej Fatry sa člení na geomorfologické podcelky: Hôľna Fatra je tvorená hlavným hrebeňom, ktorý sa tiahne z juhu od Krížnej (1 574 m) severným smerom na najvyšší vrch pohoria Ostredok (1 592 m), ďalej cez Suchý vrch (1 550 m) a Kýšky (1 340 m) na Ploskú (1 532 m). Veľká časť týchto hrebeňov je odlesnená a horské lúky a pasienky vytvárajú typický charakter územia, podľa ktorého bolo i pomenovaný tento oddiel Veľkej Fatry. Bralná Fatra je tvorená vápencami a dolomitmi, ktoré sú odolnejšie voči povrchovému zvetrávaniu. Charakteristickým znakom sú výrazné tvary ako bralné a skalné steny, Bralna Fatra skalné terasy v Gaderi ihly, okná a previsy. Skrýva v sebe množstvo jaskýň. Medzi najznámejšie patrí Mažarná, Stĺpová, Horná a Dolná Túfna, Guľôčková a v Belianskom krase najdlhšia jaskyňa Suchá. Vplyvom povrchovej vody bohatej na rozpustené hydrogénuhličitany sa na viacerých miestach územia Veľkej Fatry vytvorili travertíny. Najznámejšími sú PP Jazierske travertíny, PP Rojkovská travertínová kopa a PP Travertínové terasy Bukovinka. Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý, pri veľkom výškovom rozpätí sa radí medzi vysoké hornatiny. ŽIVOČÍCHY Zachovalé lesné spoločenstvá pohoria Veľkej Fatry podmieňujú veľkú druhovú diverzitu a pestrosť fauny. Veľká rozmanitosť biotopov územia Veľkej Fatry vytvára podmienky pre život druhovo bohatých a pestrých spoločenstiev bezstavovcov, ktorých tu žije vyše druhov. Najpočetnejšiu a najpôvabnejšiu skupinu tvoria motýle jasoň červenooký (Parnassius apollo), jasoň chochlačkový (Parnassium mnemosyne), babôčka admirálska (Vanessa alanta), vidlochvost feniklový (Papilio machaon), spriadač kostihojový (Euplagia quadripunctaria), mod- Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) 3 ráčik čiernoškvrnitý (Maculinea arion). Veľmi početné sú aj chrobáky bystruška fialová (Carabus violaceus), májka fialová (Meloe violaceus), fúzač alpský (Rosalia alpina). Z mäkkýšov je vzácny slizniak karpatský (Belzia coerulans). STAVOVCE Jasoň červenooký (Parnasius apollo) Tvrdoň deväťsilový (Liparus glabrirostris) Matej Žiak Pre širokú verejnosť sú stavovce najznámejšie živočíchy. Tvoria aj v prírode Veľkej Fatry významnú zložku prírodného bohatstva. Faunu stavovcov reprezentujú charakteristickí zástupcovia, ktorí v celom území nachádzajú vhodné podmienky pre svoj život, a to: medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus), mačka divá (Felis silvestris) a vzácny rys ostrovid (Lynx lynx). K nim radíme aj ďalšie mäsožravce hôr a podhoria: jazvec lesný (Meles meles), kuny a vydra riečna (Lutra lutra). Modráčik obyčajný (Polyommatus icarus) Matej Žiak Slizniak karpatský (Bielzia coerulans) Andrej Súľovský Fúzač alpský (Rosallia alpina) Juraj Žiak Jazvec lesný (Meles meles) Medveď hnedý (Ursus arctos) Ludovít Remeník Kamzík vrchovský alpský (Rupicapra rupicapra rupicapra) V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bol v Gaderskej doline vysadený Kamzík vrchovský alpský (Rupicapra rupicapra rupicapra), ktorý bol dovezený z Álp. Vlk dravý (Canis lupus) Ivan Godál Rys ostrovid (Lynx lynx) Ivan Godál 4 Myšovka vrchovská (Sicista betulina) Uchaňa čierna (Barbastella barbastellus) Mária Apfelová Večernica pestrá ( Vespertilio murinus) Plch sivý ( Glis glis) Typickými obyvateľmi lesov a ich okrajov sú zástupcovia drobných zemných cicavcov: plch lieskový (Muscardinus avellanarius), plch lesný (Glis glis), myšovka horská (Sicista betulina) a v zachovalých porastoch v záveroch dolín žije aj vzácny hraboš tatranský (Microtus tatricus). Ďalším vzácnym druhom je piskor vrchovský (Sorex alpinus). Popri potokoch a mokradiach žijú aj dulovnice (Neomys fodiens, Neomys anomalus). Množstvo jaskýň a skalných štrbín v národnom parku podmieňuje hojný výskyt netopierov. Z celkového počtu 28 druhov vyskytujúcich sa na území Slovenska sa vo Veľkej Fatre potvrdilo až 16 druhov. K vzácnejším patria podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum) a podkovár malý (Rhinolophus hipposideros). Typickými zástupcami ďalších druhov je: netopier veľký (Myotis myotis), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), večernica pestrá (Vespertilio murinus), večernica malá (Pipistrellus pipistrellus) a v neposlednom rade aj uchaňa čierna (Barbastella barbastellus). Jaskyňa Túfna Mária Apfelová Podkovár malý ( Rhinolopus hipposideros) 5 Pôtik kapcavý (Aegolius funnereus) Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum) Myšiak lesný (Buteo buteo) V oblasti Národného parku môžeme pozorovať druhy dravých vtákov ako orol skalný (Aquila chrysaetos), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), sokol myšiar (Falco tinunnculus), myšiak lesný (Buteo buteo), jastrab lesný (Accipiter gentilis) a jastrab krahulec (Accipiter nisus). V pohorí žijú takmer všetky druhy našich sov. Od najväčšieho výra skalného (Bubo bubo) až po malé, nenápadné, avšak významné druhy horských lesov: pôtik kapcavý (Aegolius funereus) a kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum). Sokol sťahovavý (Falco peregrinus) Orol skalný (Aquila chrysaetos) Radovan Reťkovský V území sa vyskytujú aj tokaniská a hniezdiská lesných kurovitých vtákov ako tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), tetrov hôľniak (Tetrao tetrix) a jariabok hôrny (Bonasa bonasia). Medzi významné vtáčie druhy horských lesov patrí ďubník trojprstý (Picoides tridactylus), tesár čierny (Dryocopus martius), ďatel bielochrbtý (Picoides tridactylus) a žlna sivá (Picus canus). Zo spevavcov môžeme spomenúť ďalšie významné hniezdiče: muchár sivý (Muscicapa striata), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus) a drozd kolohrivý 6 Jariabok hôrny (Tetrastes bonasia) Šimon Kertys Tetrov hôlniak ( Lyrurus tetrix) Dubník trojprstý (Picoides tridactylus) (Turdus torquatus). Na horských lúkach vidno ľabtušku vrchovskú (Anthus spinoletta), popri potokoch vodnára potočného (Cinclus cinclus), trasochvosta horského (Motacilla cinerea) a pestrého rybárika riečneho (Alcedo atthis). Vodnár potočný (Cinclus cinclus) V Národnom parku bolo zistených 7 druhov plazov. Typickým horským zástupcom je vretenica severná (Vipera berus). Z bežnejších druhov sa tu vyskytuje slepúch lámavý (Anguis fragilis), užovka hladká (Coronella austriaca), užovka obojková (Natrix natrix). Z jašteríc môžeme nájsť nielen bežnú jaštericu živorodú (Lacerta vivipara) a jaštericu krátkohlavú (Lacerta agilis), ale aj vzácnejšiu jaštericu múrovú (Podarcis muralis). Mokrade a pramene Veľkej Fatry sú mimoriadne významnými stanovišťami obojživelníkov: salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), mlok karpatský (Triturus montandoni), mlok horský (Triturus alpestris), mlok bodko- Rybárik riečny (Alcedo atthis) vaný (Lissotriton vulgaris). Zo žiab vo Veľkej Fatre žije rosnička zelená (Hyla arborea), kunka žltobruchá (Bombina variegata), ropucha zelená (Bufo viridis), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo) a skokan hnedý (Rana temporaria). Potoky Veľkej Fatry patria do pstruhovej oblasti. Typickým zástupcom je pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario) a sprievodné druhy tejto oblasti sú hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) a hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus). Miernejšie tečúce podhorské toky sa miestami vyznačujú výskytom lipňa tymiánového (Thymallus thymallus). Jašterica živorodá (Lecerta vivipara) Maria apfelová Slamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) Matej Žiak Rosnička zelená (Hyla arborea) Hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) Matej Žiak 7 RASTLINSTVO Rozmanitosť rastlinných spoločenstiev v Národnom parku Veľká Fatra je ovplyvnená geologickým podkladom, tvarom reliéfu, pôdnymi a klimatickými podmienkami. Orientácia pohoria a vápencové podložie časti územia spôsobili, že okrem typických karpatských horských druhov sa vo Veľkej Fatre darí aj teplomilným spoločenstvám. Môžeme tu nájsť aj viacero vzácnych, ohrozených, národne alebo európsky významných druhov. Veternica narcisokvetá ((Anemone narcissifl ora) Viktória Chilová Prilbovka červená (Cephalanthera rubra) Približne 90 % územia Veľkej Fatry pokrývajú lesy. Mnohé z nich sú dokladom vývoja lesov karpatského typu s výskytom početných vzácnych a ohrozených druhov. Na niektorých miestach sa zachovalo prirodzené zastúpenie lesných drevín, ktoré je len málo ovplyvnené človekom a vytvára tzv. pralesovité formácie. Najviac zastúpené dreviny sú: buk lesný (Fagus sylvatica), smrek obyčajný (Picea abies), jedľa biela (Abies alba), borovica lesná (Pinus sylvestris) a javor horský (Acer pseudoplatanus). Medzi reliktné druhy, ktoré sa zachovali z predchádzajúcich geologických období, patrí tis obyčajný (Taxus baccata), ktorý vo Veľkej Fatre dosahuje najväčšie rozšírenie v rámci Slovenska. Veľká Fatra sa vyznačuje bohatým a pestrým vegetačným krytom, v ktorom sú zastúpené aj niektoré alpínske a subalpínske druhy. Ku charakteristickému rázu pohoria patrí hôľne pásmo, ktoré sa vytvorilo v dôsledku valašskej kolonizácie. V jarných a letných mesiacoch hole ožívajú pestrými farbami. Výrazný aspekt tvoria napr. šafrán spišský (Crocus discolor), veternica narcisokvetá (Anemone narcissiflora), žltohlav najvyšší (Trollius altissimus), fialka žltá sudetská (Viola lutea subsp. sudetica) a chlpánik oranžový (Pilosella aurantiaca). K najzaujímavejším biotopom patria skalné steny, previsy a sute na vápencoch a dolomitoch, lavínové žľaby a inverzné rokliny, kde sa vyskytujú mnohé zaujímavé rastliny: horec Clusiov (Gentiana clusii), prvosienka holá karpatská (Primula auricula subsp. hungarica), plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum), astra alpínska lysá (Aster alpinus subsp. glabratus) a pabodliak rôznofarebný (Saussurea discolor). Cesnak medvedí (Allium ursinum) Andrej Súľovský Endemické druhy, ktoré sa vyskytujú len na určitom obmedzenom území, vo Veľkej Fatre reprezentuje napr.: cyklamén fatranský (Cyclamen fatrense), klinček včasný pravý (Diathus praecox subsp. praecox), mak tatranský veľkofatranský (Papaver tatricum subsp. fatraemagnae), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), soldanelka karpatská (Soldanella carpatica) a viaceré druhy jarabín: jarabina pekárovská (Sorbus pekarovae) a jarabina skalnohôľna (Sorbus montisalpae). 8 Pohľad na Gaderskú dolinu Matej Žiak Plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum) Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) Cesnak medvedí (Allium ursinum) Viktória Chilová Horec clusiov (Gentiana clusii) Viktória Chilová Cyklámen fatransky (Cyclamen fatrense) Viktória Chilová Poniklec Sp. (Pulsatilla sp.) Viktória Chilová 9 Lúky a pasienky dotvárajú charakteristický obraz Veľkej Fatry a ochranného pásma národného parku. Na časti z nich sa zachovali prirodzené a prírode blízke travinno-bylinné spoločenstvá a porasty drevín rastúcich mimo lesa, ktoré plnia nezastupiteľnú funkciu genofondovo významných lokalít a interakčných prvkov ekologickej stability. Umožňujú prežívanie mnohých druhov rastlín a živočíchov. NPR Čierny kameň Ivan Milan Výskyt mokraďových spoločenstiev je čoraz zriedkavejší vzhľadom na ich špecifické nároky, na hydrologický režim a vysokú citlivosť na zmenu vonkajších podmienok. K najznámejším druhom mokraďovej flóry Žltohlav európsky (Trollius altissimus) Viktória Chilová Kruštík močiarny (Epipactis palustris) patrí napr.: prvosienka pomúčená (Primula farinosa), vstavačovec májový (Dactylorhiza maja- lis), páperník širokolistý (Eriophorum latifolium), páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium) a vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata). Mokraď Veronika Štetiarová Rosička anglická (Drosera anglica) 10 Bublinatka žltá (Utricularia vulgaris) Matej Žiak Rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) Prvosienka pomúčená (Primula farinosa) Viktória Chilová Na rašeliniskách sa vyskytujú aj mäsožravé rastliny: rosička anglická (Drosera anglica), rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), bublinatka menšia (Utricularia minor) a tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris). Veľmi významnou zložkou bioty Veľkej Fatry sú huby. Makromycéty sú zastúpené vreckatými aj bazídiovýtrusnými druhmi. Z chránených druhov treba spomenúť hlavne náramkovku cisársku (Catathelasma imperiale), ktorá v pohorí rastie na niekoľkých lokalitách, tiež hríb horký (Boletus radicans) a hríb purpurový (Boletus rhodoxanthus). Zo vzácnych druhov stojí za zmienku najsevernejšie rozšírenie hríba satanského (Boletus satanas) na Slovensku práve vo Veľkej Fatre. Náramkovka cisárska (Catathelasma imperiale) Ivan Milan Hríb zrnitohlúbikový (Boletus erythropus) Ivan Milan Plávka jahodovočervená (Russula paludosa) Ivan Milan Lúčnica kužeľovitá (Hygrocybe conica) 11 MALOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIA Maloplošné chránené územia (MCHÚ) sú územia s menšou rozlohou, ale často s výnimočným významom a platí v nich stupeň ochrany. Ochrana MCHÚ je rámcovo určená zákonom 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý určuje osobitný režim ich ochrany. Zriaďujú sa na zachovanie vzácnych a nenarušených častí prírody a ich hlavným poslaním je prísna druhová a územná ochrana. Medzi MCHÚ radíme národné prírodné rezervácie (NPR), prírodné rezervácie (PR), národné prírodné pamiatky (NPP), prírodné pamiatky (PP), chránené areály (CHA) a chránený krajinný prvok (CHKP). V rámci Národného parku Veľká Fatra bolo vyhlásených 42 maloplošných chránených území. Najstaršou NPR je Harmanecká tisina, vyhlásená v roku 1949, ktorá v sebe ukrýva pamätníka doby ľadovej tis obyčajný, najväčšou rezerváciou je NPR Tlstá, vyhlásená v roku 1981 s významnými krasovými formami, zachovalými lesnými spoločenstvami a pestrou vysokohorskou vegetáciou, najvyššie položené NPR sú Čierny kameň (1964) a Suchý vrch (1988), najzachovalejší prales v sebe ukrýva NPR Padva (1972), najväčším počtom katastrálnych území preteká rieka Turiec, ktorá bola v roku 1966 vyhlásená ako NPR, cieľom je ochraňovať prirodzený charakter vodného toku so zachovalými vodnými a mokraďovými ekosystémami, najviac skalných útvarov objavíme v NPR Veľká Skalná (1988), NPR Tlstá (1981) a PR Biela skala (1993) najmenšími prírodnými pamiatkami v rámci NP Veľká Fatra sú PP Rojkovská travertínová kopa (1971) a PP Krkavá skala (1952), najvýznamnejšími mokraďovými spoločenstvami sú NPR Rakšianske rašelinisko (1984), NPR Kláštorské lúky (1974) a PR Rojkovske rašelinisko (1950). PR Korbelka Andrej Súľovský Orlia veža Radovan Reťkovský 12 Skalné okno NPR Tlstá Boris Demovič NPR Padva Matej Žiak NPR Turiec Andrej Súľovský NPR Padva Matej žiak NPR Tlstá Matej Žiak 13 ČINNOSŤ SPRÁVY NÁRODNÉHO PARKU VEĽKÁ FATRA Správa Národného parku Veľká Fatra je štátom zriadená odborná organizácia, ktorá spravuje územie Národného parku a jeho ochranné pásmo. Úlohou pracovníkov Správy NP VF je hlavne projektovanie a zabezpečovanie odbornej činnosti a dohliadanie na dodržiavanie zákona o ochrane prírody a krajiny v území. Činnosť správy: spracováva odborné stanoviská pre rozhodovaciu činnosť orgánov ochrany prírody, spracováva projekty ochrany chránených území a druhov, monitoruje stav a zmeny prírodných ekosystémov a zabezpečuje opatrenia na udržanie a zlepšenie ich ekologickej stability, obstaráva a vedie dokumenty o chránených územiach a druhoch, vedie štátny zoznam, vykonáva prieskum a výskum chránených území a druhov, zabezpečuje praktickú starostlivosť o chránené územia a druhy vrátane štátneho dozoru, koordinuje činnosť členov stráže prírody, vytvára informačný systém v ochrane prírody a krajiny, zúčastňuje sa na medzinárodnej spolupráci, zabezpečuje environmentálnu výchovu, propagáciu, edičnú činnosť, prevádzkuje chovnú a rehabilitačnú stanicu, zabezpečuje hubársku poradňu. Chovná stanica pri správe NPVF Veronika Štetiarová Rehabilitovaný bocian biely Rehabilitovaný sokol myšiar Chovná stanica pri správe NPVF Veronika Štetiarová Rehabilitovaný dažďovník tmavý 14 Odchytové zariadenie na medvede Značenie Národného parku Radovan Reťkovský Inštalácia hniezdnej podložky pre bociana bieleho Transfér žiab Pavol Šípoš Transfér žiab Pavol Šípoš Špeciálny zabezpečený kontajner Envirovýchova Lucia Poláčiková Transfér žiab Pavol Šípoš Budova správy Národného parku Veľká Fatra Veronika Štetiarová Envirovýchova Lucia Poláčiková Správa Národného parku Veľká Fatra sídli na ulici P. O. Hviezdoslava 38 v Martine. 15 Autori textov: Kolektív Správy NPVF Autori fotografi í Ivan Milan, Juraj Žiak, Matej Žiak, Mária Apfelová, Radovan Reťkovský, Viktória Chilova, Šimon Kertys, Ivan Godál, Ľudovít Remeník, Andrej Súľovský, Veronika Štetiarová, Boris Demovič, Lucia Poláčiková Vydala: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica v roku 2015 Náklad: ks ISBN: Kontaktná adresa: Štátna ochrana prírody SR, Správa NP Veľká Fatra, P. O. Hviezdoslava Martin Publikácia bola vydaná v rámci projektu Vypracovanie pilotného programu starostlivosti o NP Veľká Fatra, NP Muránska planina a CHKO Cerová vrchovina v súlade s prehodnocovaním chránených území, ktorý je spolufi nancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Životné prostredie.
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks